Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Charles Dickens má svojho Olivera Twista a Lynda Rutledge zasa svojho Woodrowa Wilsona Nikláka. Neuveriteľné dobrodružstvo mladého hrdinu, ktorého zachránili dve malé žirafy chytí za srdce každého milovníka zvierat. Tak, ako je krásna obálka tejto knihy, tak je krásny aj príbeh ukrytý v nej. Pripravte sa na síce pomalé, ale veľmi autentické rozprávanie o neuveriteľnej ceste naprieč Amerikou.
Autorka má dar reči a keď ho využila v príbehu o zvieratách, vznikla pre mňa ideálna kombinácia na dokonalý príbeh. Ten je síce fikciou, ale zostavený na základe skutočných udalostí, ktoré nám približujú život v rôznych miestach Ameriky. Autorka sa zamerala nielen na život hlavného hrdinu, ale počas dobrodružstva so žirafami nám predostrela rôzne problémy, ktoré Ameriku sužovali.
Najviac si ma kniha získala svojou láskou ku zvieratám. Je úžasné, že vznikajú románové príbehy, ktoré nám nenásilnou formou pripomínajú potrebu vážiť si každý život, aj ten zvierací. Autorka tiež upozorňuje na hrozbu vyhynutia niektorých druhov zvierat a vyzdvihuje snahu rôznych organizácií postarať sa o to, aby k tomu nedošlo.
Niklák bol skvelou postavou. Utrápený chalan, ktorý chcel žiť svoj americký sen, ale cestu mu skrížili dve žirafy, ktoré sa stali jeho najlepšími priateľmi na celý život. Páčil sa mi aj vzťah medzi ním a jeho novou známou "Ryšaňou" , ktorý bol zvláštne neurčitý. Nebolo to ani priateľstvo ani láska, ale niečo medzi tým. Tiež si veľmi svojsky rozumel so svojím spoločníkom "Starcom", ktorý ho k sebe prijal na toto dobrodružstvo.
Veľmi citlivo napísaný príbeh s krásnym záverom a veľkým posolstvom. Napriek tomu, že text pozostáva z minima dialógov a štýl je prevažne len opisný, knihu som prečítala za dve poobedia. Myslím ale, že spomínať na ňu budem ešte dlho.
V príbehu sa strieda súčasnosť s minulosťou a zameriavame sa na dve ženské hrdinky - Jenny a Candice. Jenny je úžasná postava. Pokroková stará pani, ktorá si naplno uvedomuje svoj vek a je celkom zmierená s tým, že každý deň môže byť jej posledný. Vďaka svojim životným skúsenostiam má vždy po ruke trefné prirovnania a rady. Jej nadhľad a postrehy sú častokrát zábavné a úsmevné.
Candice nemala šťastie na výber partnera a keďže je veľmi milá a tolerantná, nevidí jeho chyby a nedostatky. Je aj veľmi naivná a Beau to evidentne zneužíva. Zrejme každej čitateľke pôjde pekne na nervy a bude mať chuť ho prefackať.
Príbeh z minulosti bol zaujímavý a aj keď zrejme budete tušiť, ako sa bude vyvíjať, stále máte chuť dozvedať sa všetky podrobnosti a s chuťou čítate ďalej. Aj keď sú v ňom smutné okamihy a odohráva sa počas vojny, z knihy ako celku nemáte vôbec pocit smútku alebo melanchólie. Autorka má veľmi dobrý štýl, kedy príbeh rozpráva najmä cez dialógy a dejovo príbeh stále veľmi rýchlo napreduje, takže nemáte čas žialiť nad jednou udalosťou, keď vás vzápätí zaujme niekoľko ďalších. Žiadne zdĺhavé a zbytočné opisy tu nečakajte.
Škatuľka spomienok bolo veľmi príjemné čítanie a s autorkinou tvorbou rozhodne nekončím.
Nie sú ako my bolo pre mňa príjemným prekvapením. Nie len pre to, že zo sľubovaného psychologického thrileru sa nakoniec vykľula dobrá krimi, na pozadí ktorej sa odohrávala smutná rodinná dráma, ale aj veľmi dobrým a pútavým autorkiným štýlom.
Od začiatku mala kniha dobré tempo. Mali sme tu viac smerov vyšetrovania, niekoľko stôp a pribúdali, samozrejme, aj nové dôkazy a výpovede. Nebol priestor na nudu, pretože akonáhle sa niečo vyriešilo, vždy boli ďalšie vodítka. Od vyšetrovania odpútavalo pozornosť podrobnejšie zameranie sa na rodinu hlavnej hrdinky a ich problémy. Nebolo to rušivé, pretože to úzko súviselo s vyšetrovaním a nakoniec sa všetko skvele preplietlo.
Nie je problém odhaliť vinníka už v úvode, napriek tomu to príbehu neubralo na zaujímavosti, pretože niektoré otázky boli zodpovedané až na úplnom konci. Jediné mínusy vidím v niekedy nelogických krokoch polície a náhodných stopách, ktoré sa objavili veľmi nepravdepodobne v ten najvhodnejší čas. Taktiež bolo zbytočné pripisovať Jori nevšednú schopnosť v rozoznávaní zvukov, ktorá dobrej detektívke len uškodila na hodnovernosti a uveriteľnosti.
Veľmi knihu odporúčam všetkým milovníkom krimi, ktorí majú radi prepletené prípady, nevadí im sústreďovať pozornosť na viac smerov vyšetrovania a radi sa obzrú aj po stopách do minulosti.
Slovenská literatúra nemá medzi mojimi prečítanými knihami až také veľké zastúpenie. Debut Krásni ľudia od Zuzany Šimekovej ma však veľmi zaujal. Román o psychických problémoch, úzkostiach a depresiách som z pera slovenskej autorky ešte nečítala a som naozaj rada, že som sa k nemu dostala.
Okrem toho, že kniha je naozaj nádherná navonok, je skvelá aj vnútri. Autorka má veľmi príjemný a pútavý štýl písania a stránky som obracala jednu za druhou. Pôvodne som chcela do nej len nahliadnuť, keďže som mala rozčítanú inú knihu, ale ani neviem ako, za pár hodín som ju už mala prečítanú.
Kapitoly knihy sú krátke a ich rýchly sled udržuje vašu pozornosť. Nepravidelne sa v nich strieda súčasnosť - zameriavajúca sa primárne na hlavnú hrdinku
Vandu, na jej osobné stretnutia s doktormi, ale aj na skupinové terapie a osudy ďalších ľudí v liečebni - s flashbackmi do minulosti, ktoré stručne opisujú udalosti, ktoré Vandu doviedli do terajšieho stavu.
Z knihy je cítiť, že autorka čerpá z vlastných skúseností a to je pre mňa najväčším pozitívom knihy. Asi najviac sa mi páčili práve tie flashbacky, kde autorka priblížila korporátne prostredie, ktoré je naozaj veľmi špecifické a, bohužiaľ, asi aj typické pre našu neskutočne rýchlu a stresujúcu dobu.
Krásni ľudia mi naozaj sadli presne do momentálneho rozpoloženia, veľmi sa mi páčili a nebyť pár detailov, ktoré sú skôr subjektívne (ako napríklad "romantická" zápletka, slangovejší jazyk pri niektorých postavách), nemám čo vytknúť. Som rada, že aj na Slovensku máme autorky, ktoré píšu tak príjemne o dôležitých veciach.
Dokonalo napísaný román odohrávajúci sa počas druhej svetovej vojny. Zámerne nepoužijem spojenie "vojnový román", pretože to by možno mohlo veľa čitateľov, ktorí až tak neobľubujú tento druh literatúry, od jeho čítania odradiť. Kód ruže je plný šifier, tajomstiev a zložitých medziľudských vzťahov.
Príbeh začína v roku 1940 a postupuje až po koniec vojny. Tu spoznávame tri ženy, ktoré spojí práca v utajenom Bletchley Parku, kde pomáhajú dešifrovať tajné nemecké správy a vznikne medzi nimi silné priateľstvo. Kapitoly z vojny strieda rok 1947, kedy sa tieto tri ženy neznášajú, nestretávajú sa a navyše je jedna z nich zatvorená v sanatóriu ako labilná, zrútená a narušená pacientka.
Kniha je veľmi zaujímavo písaná. Už to, že poskytuje pohľad na tri rôzne a veľmi zaujímavé postavy čitateľa stále udržuje pri plnej pozornosti, ale zvedavosť, že v podstate viete ako to skončí, ale netušíte prečo vás v čítaní poháňa stále ďalej. Moje sympatie si získavali všetky tri ženy striedavo. Niekedy mi bola najmilšia Osla, inokedy Beth a sem-tam aj Mab. Medzi sebou mali zvláštne puto a autorka ich vzťah vystihla veľmi reálne, čomu pomáhali najmä veľmi dobre zvládnuté vzájomné rozhovory.
Celý príbeh je stále zahalený tajomstvami a nevyriešenými otázkami. Zo začiatku dej plynie pomerne pokojne, ale zároveň stále veľmi zaujímavo. Opäť sa tu rieši aj emancipácia žien, čo vždy veľmi oceňujem a podporujem. Atmosféra knihy nie je typicky vojnovo pochmúrna, ale skôr tajomná a nebezpečná. Samozrejme, aj tu vojna významne zasiahne osudy postáv, ale nemáte z toho úplne beznádejný pocit, pretože silné hlavné hrdinky vám stále dávajú nádej na dobrý koniec. Kniha je plná prekvapivých zvratov a odhalení, ktoré prichádzajú často veľmi nečakane a čitateľa doslova šokujú.
Neuveriteľne dobre zvládnutý príbeh vyrozprávaný na základe skutočných udalostí, do ktorého bolo zasadených množstvo reálnych postáv. Autorka si niektoré veci upravila podľa svojej potreby, ale v závere vysvetľuje prečo aj čo konkrétne. Skvele prepracované dielo, ktoré sa radí medzi to najlepšie, čo som tento rok čítala.
Toto je presne ten typ detektívok, ktoré si užívam najviac a mám najradšej. Autorkin štýl mi absolútne vyhovuje. Do do písania dáva veľa skúseností zo svojej vlastnej vyšotrovateľskej praxe a v jej príbehoch to cítiť. Pátranie po zločincoch je veľmi hodnoverné a reálne a čitateľ má pocit, akoby on sám vyšetroval jednotlivé prípady. Píše krátke kapitoly, ktoré často skončia tak, že jednoducho musíte čítať ďalšiu a ani neviete ako a ste na konci.
Veľmi dobre vyskladaný prípad, ktorý spojuje dávne vraždy/samovraždy s aktuálne prebiehajúcimi vyšetrovaniami. Dej príjemne odsýpa, a aj keď sa na začiatku zdá prípad takmer nevyriešiteľný, postupne sú odkrývané stále nové a nové stopy, ktoré vedú k páchateľovi. Ten je ale mimoriadne inteligentný a prefíkaný a zdá sa, že je vždy o jeden krok vpred pred FBI. Bavilo ma sledovať, ako sa s nimi zahráva a ak by silou mocou nechcel dokončiť to, čo pred takmer tridsiatimi rokmi začal, polícii by bez problémov unikol.
Samotné vyšetrovanie bolo veľmi uveriteľné, aj keď je pravda, že Nina mala častokrát veľmi náhle a nečakané "osvietenia", ktoré jej pomohli k ďalšej stope a zároveň častokrát nevidela to, čo bolo evidentné. Na páchateľa som bola veľmi zvedavá a bavili ma kapitoly z jeho pohľadu, aj keď boli do textu zapracované len veľmi ojedinele. Zaujímal ma najmä jeho motív a pohnútky na všetky vraždy.
Na jednej strane sa mi páčilo, ako autorka prípady tohto sériového vraha prepojila s Nininým životom, no na strane druhej, to bolo už trochu neuveriteľné a priveľmi náhodné. Tým, že Nina odkryla veľkú časť svojej minulosti príbeh v závere skĺzol do veľmi emotívneho a citliví čitatelia si tu určite prídu na svoje. Na mňa bol záver z tohto hľadiska zbytočne naťahovaný, pretože FBI páchateľa identifikovala už takmer 100 strán pred koncom. Vytratila sa zvedavosť a napätie a zostalo už len chytiť vraha, vyjasniť si rodinné vzťahy a pracovné pochybenia. To je ale to jediné, malé a veľmi subjektívne mínus, ktoré v tomto príbehu nachádzam. Odhliadnuc od toho to bolo opäť skvelé čítanie, ktoré milovníkom amerických detektívok určite odporúčam.
Autorka veľmi presvedčivým spôsobom opisuje zanietenosť Éliane pre umenie, jej prácu s obrazmi nevyčísliteľnej hodnoty vrátane Mony Lisy a snahu zachrániť tieto diela pred nezmyselnými príkazmi Adolfa Hitlera na ich zničenie. Jej oduševnenosť v oblasti umenia bola taká silná, že riskovala všetko, riskovala svoj život a aj životy svojich súrodencov. Hlavnú postavu a dej autorka opísala tak presvedčivo, že som nadobudla dojem, že toto sa naozaj stalo. Tak dôveryhodne opísané udalosti počas 2. svetovej vojny predsa nemôžu byť vymyslené. Po prečítaní prvej časti som bola plná emócií a urobila som to, čo nezvyknem. Prelistovala som knihu k záverečným stranám. Nie so zámerom prečítať si rozuzlenie príbehu. Hľadala som autorkine poznámky, v ktorých som sa dozvedela, že postava Ěliane bola inšpirovaná skutočnou ženou, ktorá rozohrala riskantnú hru na záchranu umeleckých diel počas vojny.
Druhá dejová línia sa odohráva v súčasnosti v roku 2015 na juhu Francúzska. Utrápená hlavná hrdinka Remy sa prišla zotaviť do domu na riviére, ktorý zdedila za nejasných okolností. Oboznamujeme sa s jej životným príbehom a zoznamujeme sa s ďalšími postavami, ktoré Remy pozná alebo vstupujú do jej života počas pobytu na riviére. Pre mňa bol veľmi zaujímavý predmet jej podnikania, ktorý čiastočne súvisel s históriou. Postupne sú načrtnuté súvislosti, ktoré prepoja minulosť spred 70-tich rokov sú súčasnosťou.
Autorkin štýl písania je nenútený a čítanie je príjemný zážitok, aj keď je dej z pochmúrneho obdobia. Dozvedáme sa prepojenie a súvislosti medzi hlavnými postavami, spoznáme zradcov, spoznáme život Éliane aj Remy, a v neposlednom rade aj cestu vzácnych umeleckých diel späť do Louvru. Aj keď miestami plynul dej pomalšie, čítanie som si maximálne užila a teším sa na ďalšie autorkine knihy.
Oddychové čítanie, ktoré si zamilujú určite všetky fanúšičky Julie Caplin. Štýlom sa jej Alex Brown veľmi približuje a jej postavy sú tiež veľmi podobné, tak trochu idealisticky, zobrazené. Aj keď je v anotácii spomenutá vojna, vôbec sa neobávajte, že kniha bude smutná.
Na začiatku sa v príbehu objavuje pár kapitol, ktoré zobrazujú vojnové roky a striedajú sa s kapitolami zo súčasnosti. Postupne sa ale vytrácajú a nahrádzajú ich denníkové zápisky, ktoré nám vykresľujú minulosť ich pisateľky. Prevažne je ale kniha situovaná do súčasnosti, kde sledujeme tri priateľky, ktoré chcú zistiť, prečo jedna stará žena v Anglicku zdedila krásny starý historický dom v centre Paríža.
Malé tajomstvá, ktoré príbeh prináša a skvelá atmosféra Paríža si vás určite získa a vy pri ňom skvele zrelaxujete. Páčilo sa mi, že aj keď boli do príbehu zakomponované aj určité problémy a nie všetko bolo vždy ľahké a ideálne, postavy si so všetkým vedeli poradiť a v pokoji ich vyriešiť. Zároveň príbeh ale nevyznieval vôbec plytko, skôr optimisticky a povzbudzujúco. Ukazuje, že rozhodnúť sa zmeniť život sa dá v kľude aj v päťdesiatke a na žiadne rozhodnutie nie je príliš neskoro.
Niekto by možno namietal, prečo sa autorka rozhodla tak málo venovať minulosti, pretože tá časová linka mala určite veľký potenciál a vyzerala zaujímavo. Ja musím povedať, že mne to vôbec nevadilo, pretože tak by bolo možné, že príbeh skĺzne do smutnej a pochmúrnej atmosféry, na čo som ja osobne vôbec nemala náladu. Preto som spokojná, že plynul skôr na pozitívnej vlne súčasnosti. Miestami vynikala aj romantická linka, ktorá sa mne zdala síce trochu nereálna, ale koniec koncov, celý príbeh je zidealizovaný, takže to k nemu celkom pasovalo.
Knihu určite odporúčam všetkým, ktorí hľadajú niečo nenáročné, radi sa presunú na miesta, ktoré majú čaro a atmosféru a od knihy očakávajú hlavne to, že si pri nej dobre oddýchnu.
Hneď, ako som sa do knihy začítala, prekvapilo ma, že v určitom zmysle je a bude pre mňa aj veľmi poučným čítaním. Takmer všetky postavy v knihe sú reálne postavy a my sledujeme, ako celý svoj život zasvätili tvorbe Oxfordského slovníka.
Autorka do popredia týchto historických udalostí umiestnila fiktívnu postavu Esme, ktorú som si zamilovala. Bola dobrosrdečná, skromná a veľmi vnímavá. Veľa toho nenahovorila, ale niekedy jej mlčanie alebo skutky toho vyjadrili viac ako tisíc slov. Celkovo je kniha písaná veľmi zvláštnym štýlom, ktorý, myslím si, nemusí sadnúť úplne každému. Akoby toho bolo veľa skrytého medzi riadkami, myšlienky a pocity postáv sme si mohli častokrát len domýšľať a smútok a žiaľ bol vyjadrený len pár slovami, ale o to viac dokázal čitateľa rozcítiť.
Začiatok knihy bol zaujímavý. Zoznamovala som sa s prácou v Skriptóriu, s postupom, ako sa na jednotlivých slovách pracovalo a sledovala som, ako Esme postupne z dievčatka vyrastá v mladú ženu. Postupy tvorby slovníka sa ale začali opakovať a miestami mi kniha prišla zdĺhavá. Naopak, veľmi sa páčilo sledovať Esmin život už ako dospelého dievčaťa, kedy spoznávala lásku, starosti s ňou spojené a predovšetkým sledovala dianie týkajúce sa volebného práva žien, vznik sufražetiek a celkovo postavenie žien v tedajšej dobe. Veľmi zaujímavou postavou bola aj Esmina priateľka Edith Thompsonová (reálna postava), ktorá stelesňovala modernú, pokrokovú a inteligentnú protagonistku ženského pohlavia. Ku koncu sa príbeh odohráva aj počas prvej svetovej vojny, ktorá vo veľkej miere zasiahne aj Esmin život a príbeh prechádza do ešte väčšej melancholickej nálady.
Kniha je určite mimoriadne originálna a poučná. Okrem toho, že miestami sa mi zdala zdĺhavá, jej nemám čo vytknúť a autorkin štýl si ma získal. Veľmi pozitívne na knihe je aj to, že sa zaoberá aj ľuďmi s najchudobnejších vrstiev a tiež poukazuje na ženské práva.
Do tejto knihy sa začítate od prvej stránky a s netrpezlivosťou a veľkou zvedavosťou budete v nej pokračovať až do úplného konca. Vyšetrovanie naráža stále na nové stopy, tie vedú stále k novým podozrivým a popri tom všetkom pribúdajú mŕtvoly a nové nezodpovedané otázky. Ak pri čítaní radi tipujete vinníkov a ich motív, tu na to radšej rovno zabudnite. Je naozaj len veľmi malá šanca, že by ste autorkinu zápletku správne rozlúskli a odhalili vraha a jeho pohnútky skôr, ako si to ona želá. V závere vás čaká naozaj veľa prekvapivých momentov a celé to vyústi do veľmi zaujímavého prepletenia všetkých postáv.
Detektívky správne gradujú aj vďaka krátkym kapitolám, pri ktorých si vždy poviete, že už len jednu a knihu odkladám. A nakoniec, ani neviete ako, a ste na konci. Presne takto píše aj Lisa Regan a v tomto príbehu text ozvláštnila ešte o na prvý pohľad nesúvisiace úryvky náhodných úmrtí, ktoré s aktuálnym vyšetrovaním vôbec nesúvisia. Ale čitateľ samozrejme určité prepojenie očakáva a v závere sa ho skutočne dočká a naraz do seba všetko krásne zapadne. Lisa Regan píše štýlom, ktorý mne presne vyhovuje a kriminálne vyšetrovanie vedie postupným sledovaním stôp a čitateľa drží neustále v napätí.
Autorka si pre nás pripravila veľmi premyslený a prepracovaný príbeh, ktorý celkom úzko súvisí aj s udalosťami, ktoré sa stali v prvej časti, preto odporúčam túto sériu čítať naozaj postupne. Celú knihu nás drží v napätí a keď sa nakoniec všetko rozlúskne, čaká nás ešte pár dramatických momentov pri chytení vraha. A tu je jediné mínus, ktoré by som príbehu vytkla, že záver bol už zbytočne dramatický a naťahovaný.
Josie Quinn je skvelá postava a nielen ona, ale aj všetci z jej tímu sú veľmi sympatickí. Aj keď sa jej v osobnom živote celkom nedarí, v tom pracovnom je veľmi úspešná a budem sa tešiť na jej vývoj v ďalších častiach. Táto séria by rozhodne nemala uniknúť žiadnemu milovníkovi krimi
