Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Príbeh služobníčky som čítala už pred dvoma rokmi a pamätám si, že som nebola nadšená záverom knihy. Takže mi srdce neskutočne poskočilo, keď som sa dozvedela, že vychádza druhý diel. Keď som sa tak spätne zamýšľala nad Príbehom služobníčky, mala som zmiešané pocity. Občas sa mi zdalo, že je tá kniha zbytočne preceňovaná. Ale vymyslieť takú utopickú spoločnosť, kde ženy nemajú žiadne práva a majú predom určené svoje miesto. To si zaslúži obdiv. V prvej knihe sa vyobrazuje život služobníčky Fredovej, ktorej jedinou úlohou v Gileáde je plodiť a rodiť deti. Keďže pred vznikom tohto štátneho zriadenia, už mala dcéru, bola ako plodná žena predurčená na túto "pozíciu". V príbehu spomína na život pred vznikom Gileádu.
Svedectvá sa mne osobne páčili viac. Obsahujú svedecké výpovede dvoch mladých dievčat a zároveň priznania Tety Lýdie, ktorá sa už v prvej knihe opisuje ako krutá a neľútostná osoba prezentujúca nový spôsob života. V skutočnosti je to inak a Teta Lýdia nám prezrádza okrem prehnitého života v Gileáde aj jeho vznik a udalosti bezprostredne po tom. Svedectvá dievčat sú veľmi zaujímavé a kontrastné. Na jednej strane Agnesa, ktorá celý život vyrastala v Gileáde a je príkladom cnosti a dobrých mravov, ako sa na mladú ženu patrí (má len 13-14 rokov, keď sa má vydávať). A na strane druhej Daisy, ktorá žije v Kanade a Gileád nenávidí a považuje za zvrátený. Jej osud sa ale zmení, keď sa dozvie, že sa narodila v Gileáde.
Musím povedať, že kniha sa čítala veľmi ľahko a išlo o zaujímavé čítanie. A hoci dej nie je nejak výrazne dynamický, nie je to nudné čítanie.
Dej je taký trochu zvláštny a hlavne záver knihy. Pre mňa ostal taký mierne otvorený a trochu ťažšie pochopený. Ale tak pekne ťažko. Neviem to veľmi vysvetliť, ale páči sa mi záver, som spokojná, ale nechápem veľm
Je táto kniha životopis? Je to motivačná kniha? Filozofická? Podľa mňa z každého trošku. McConaughey rozpráva o svojom živote od detstva, o svojej rodine, výchove, začiatkoch v kariére aj o tom, keď sa ponuky na romantické komédie sypali jedna za druhou. V jeho živote väčšinou prechádzal na zelenú, ale občas mu zasvietila aj oranžová, alebo červená. Keď ti zasvieti červená, treba len počkať, kým znova skočí zelená.
Táto kniha bola presne to, čo som potrebovala prečítať. Akurát tie myšlienky, ktoré v knihe vyznievajú jemne motivačne, u mňa prešli jedným okom dnu a druhým von, keďže mňa motivačná literatúra a citáty vôbec, ale že vôbec neberú. Ja si z knihy neberiem tie veci, že treba ísť za svojimi snami, že treba byť sám sebou, ale veľa ľudí to určite inšpiruje. Áno, McConaughey mohol 20 mesiacov nepracovať a odmietať romantické komédie aj za 14 miliónov dolárov. A chápem, že tým dosiahol svoj cieľ - začali ho brať za seriózneho herca. Bežný človek však musí častokrát vziať aj prácu, ktorú až tak nechce, aby mal z čoho zaplatiť účty. A keď si chcem v hlave usporiadať svoje problémy, nemám na to priestor ani prostriedky, aby som išla splaviť Amazonku, alebo ísť do Afriky. Takže pre mňa to bolo naozaj o čítaní jeho príbehu, spomienok, pocitov a mám pocit, že mu hlavne o to išlo pri písaní knihy. Aby sa vyspovedal sám pred sebou a keď si z toho niekto odnesie nejaké posolstvo, tak je to len bonus. Jazyk písania je veľmi pútavý, príbehy sú úprimné a bez cenzúry. Presne takto si McConaugheyho predstavujem aj keď hrá vo filmoch, že síce hrá, ale vlastne nehrá. Že aj jeho herectvo je kúskom z neho, že taký je. A hoci píše aj o niektorých komplikovaných životných okamihoch, z knihy srší hlavne optimizmus - zelená za zelenou.
Kaviareň v Kodani som si kúpila "na skúšku". Bola som zvedavá na túto sériu kníh a povedala som si, že podľa prvej uvidím, či si kúpim aj ostatné. Pozerala som sa na ne trochu skepticky, či nejde o nejaké presladené romantické príbehy. Ale bola som milo prekvapená. Kniha sa číta veľmi ľahko, rýchlo a dej je veľmi príjemný. Povedala by som, že je to prototyp oddychovky. Len si vziať do ruky horúcu čokoládu, prikryť sa dekou a čítať.
Po prečítaní Kaviarni v Kodani som sa bála, či ostatné diely nebudú slabším odvarom. Ale! Pekáreň v Brooklyne je podľa mňa ooooomnoho lepšia. Konečne som mala pri knihe ten príjemný pocit z čítania a očakávanie na čas, kedy môžem znova vziať knihu do ruky a čítať. Pri poslednej stránke som po veľmi dlhom čase mala pocit "a čo teraz?" a chcem pokračovanie. Môžem s istotou povedať, že po tejto knihe niekedy opäť siahnem.
Kniha je voľným pokračovaním Kaviarne v Kodani, ale dá sa čítať aj samostatne. Opäť ide o príbeh plný lásky, milých ľudí, jedla a vôní.
Z tejto knihy som ostala sklamaná. Viem, že je to fenomén, ale u mňa nepochopený. Za mňa je námet dobrý, ale štýl písania naozaj veľmi nudný. Celý čas som čakala, kedy príde konečne nejaká zápletka, ktorá to nakopne... A neprišla. Ak aj prišlo trochu napätia, o pár strán sa dej opäť zmenil na nudu. Dokonca aj záverečný boj, ktorý mal toľko potenciálu bol napísaný tým najnudnejším možným spôsobom.
Do čítania knihy som sa niekedy naozaj nútila. Mojou motiváciou bolo: čím skôr to prečítaš, tým skôr to budeš mať za sebou. A aj napriek tomu, som nebola schopná prečítať viac ako 20 strán denne.
No a aby som nezabudla napísať, čo ma najviac nebavilo... Tie "feťácke" stavy.
Kniha jeľmi zaujímavo spracovaná a názov Planéty iba čiastočne naznačuje, čomu sa kniha venuje. Ide o priblíženie celej našej slnečnej sústavy. Texty sú populárno náučné a teda aj lajk im ľahko porozumie.
Kniha nám bližšie predstaví jednotlivé planéty, zloženie ich atmosféry a povrchu. Autori nezabúdajú ani na všetky mesiace každej planéty a v prípade Saturnu a Uránu, sa venuje pozornosť aj ich prstencom. Mňa osobne veľmi zaujali aj jednotlivé vesmírne programy - napr. sondy Voyager 1, Voyager 2 a Cassini, ktoré doteraz najviac priblížili záhady najvzdialenejších planét od Zeme. Autori opisujú ich lety vesmírom, čo všetko odfotili, skúmali a vyhodnocovali.
Zaujímavým je aj skúmanie histórie jednotlivých planét. Prečo sa nachádzajú na svojom mieste, prečo je ich atmosféra taká, aká je a čo sa asi dialo pri formovaní našej slnečnej sústavy. A kniha nezabúda ani na chúďatko Pluto, ktoré v čase, kedy sa k nemu približovala sonda, degradovali z planéty na trpasličiu planétu.
Túto knihu by si podľa mňa mali povinne prečítať žiaci základných škôl!
Obsahuje všetky základné, dôležité a zaujímavé fakty o našom Slovensku. Kniha je členená do niekoľkých oblastí :
Krajina - postavenie Slovenska vo svete, hranice, verejná správa a štátna moc, sviatky.
Priroda - pohoria, vodné toky, zvieratá a rastliny, kúpele.
Dejiny - panovníci a prezidenti, archeologické nálezy, hrady a zámky, platidlá.
Kultúra a umenie - kultúrne dedičstvo, tradície, jazyk, náboženstvo.
Veda a technika - vynálezy, doprava a mosty, osobnosti.
Sieň slávy - športovci a olympionici, architekti, umenie a kultúra.
Kniha je doplnená obrázkami a obsahuje len stručné a krátke informačné texty, takže sa ľahko číta a nezaťažuje zložitými opismi. Určite zaujme čítateľov v kazdom veku
Séria Ako nájsť vraha je skvelá. Prvý diel ma úplne dostal. Nápad na YA detektívku je proste geniálny. Ale posledný diel ma nejak sklamal a mám z neho zmiešané pocity.
Na jednej strane sa mi veľmi páčilo, ako sa vyriešili záležitosti ešte z prvého dielu a kruh sa uzavrel. Nečakala by som takéto rozuzlenie udalostí. Za toto by som dala 5 hviezdičiek. Ale nepáčili sa mi opisy toho, ako jednotlivé udalosti prežívala Pip. Nevedela som sa s tým počas čítania stotožniť.
Rozprávač je o bubnovaní doma na vankúšoch, o začiatkoch v kapele Scream, o Nirvane a Kurtovi, o založení Foo Fighters, o príbehoch z cestovania po celom svete, o stretávaní svojich hudobných idolov, o životných náhodách, o láske k hudbe, o láske k rodine a výchove dcér, o rodnej Virgiíni.
Dave Grohl veľmi úprimne a bez servítky pred ústami rozpráva príbehy a príhody zo svojho života. Z knihy mám pocit, že ho poznám a tieto príbehy mi hovorí niekde pri pive a spolu sa na nich smejeme a plačeme. Dave (tak familiárne) je jednej skromný a nesmierne talentovaný človek, ktorý sa v 17 rokoch rozhodol odísť zo školy a splniť si svoj sen aj napriek tomu, že nemal žiadne hudobné vzdelanie. Učil sa na bicie hrať podľa odposluchu z platní doma udieraním do vankúšov. Jedna pecka!
