Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Ako mať veci v piči a spokojne si žiť. Nebudem tu pokrytecky dávať hviezdičky, aj tak všetci vedia, aké slovo tam má byť. Kniha amerického self-help autora Marka Mansona sa dostala do medzi bestsellery New York Times a predali sa milióny výtlačkov po celom svete.
Osobne mi nemám rád takéto typy seba-povznášajúcich kníh, väčšinou je to len kopa motivačných citátov a v praxi nepoužiteľných kecov. Avšak, zaujal ma názov, lebo obsahuje zrnko mojej obľúbenej stoickej filozofie, tak som sa rozhodol jej dať šancu a dobre som urobil.
V podstate autor hovorí o tom, ako si v živote vyhodnocovať priority, o čo sa snažiť, ako prijímať externé udalosti, ako nežiť podľa zažitých spoločenských, kultúrnych a sociálnych nastavení, ktoré nás zväzujú a v prípade nedosiahnutia tých mílnikov, nás uvádzajú do depresie. Samozrejme, nič nie je jednoduchšie ako napísať slová na papier. Orieškom je pretaviť ich do praxe. Zopár návodov ako sa vyrovnať s realitou a ako sa postaviť voči negatávnym situáciám v živote sa mi zdalo celkom užitočných. Napríklad:
"Nekontrolujeme čo sa nám stane, ale kontrolujeme našu reakciu."
V knihe sa autor venuje aj vzťahom Romantickým, rodinným aj pracovným. Mimoriadne silná bol opis skúsenosti, keď mu zomrel kamarát, ako sa s tým vyrovnal a zmenil sa mu kompletne život.
Ako som naznačil, tak je to taká príručka moderného stoika. Túto knihu som mal roky, škoda, že som sa do nej nepustil skôr, mohol som si trochu uľahčiť život #blbec Takže, kto ju ešte nečítal, šup šup do toho.
Americká zem od spisovateľky Jeanine Cummins sa stala bestsellerovm rebríčka New York Times, ale vyvolala aj veľkú kontroverziu a v súčasnosti je vnímaná skôr so zmiešanými pocitmi ako výhradne pozitívne. Je kritizovaná najmä preto, lebo nepresne a trochu stereotypne vykresľuje Mexiko a Mexičanov.
Kniha začína, keď ozbrojení muži trh u na rodinnú oslavu a spustia paľbu. Cieľom je investigatívny novinár Sebastian Perez a jeho rodina. Na mieste je 16 mŕtvych, vrátane Sebastiana. Streľbu prežije len jeho žena Lýdia a ich syn, osemročný Luca. Obaja utekajú cez celé Mexiko pre drgovoým kartelom na sever v snahe dostať sa do USA. Po ceste narážajú na známych, ktorí nevedia ako sa postaviť k tragédii a boja sa o svoj život, rôznych iných migrantov, nielen mexických, ale aj takých, ktorí cez Mexiko len prechádzajú, rôznych ľudí, ktorí sa im snažia pomôcť, ale aj takích, tkrí ich odmietajú.
V knihe sa stretávame s príbehy utečencov, strachom o život, ľudskými tragédiami a zúfalstvom, ale aj altruizmom a nádejou na lepší život. Obzvlášť šialený opis je, keď sa Lýdia a Luca snažia naskočiť na idúci nákladný vlak.
Je cítiť, že autorka je Američanka, lebo hlavná postava Lydia sa občas správa ako turistka, ktorá v živote nevidela mexickú realitu. Mňa hlavne zaujal opis spôsobov, ako sa migranti snažia nelegálne dostať cez hranicu do USA. Ak si knihu budete čítať, tak odporúčam trochu si držať odstup.
Príbeh sa odohráva v 19. storočí v cisárskom Rusku. Hajtman (niečo ako župan/starosta) menšieho ruského mesta dostane od známeho z Petrohradu informáciu, že sa do mesta inkognito blíží inkognito štátny revizor, ktorý sa skontrolovať miestnu samosprávu. Hajtman si teda povolá miestnych pánov a spolu začnú dávať mesto do poriadku. Zametať ulice, opravovať školy, čistitť nemocnice, odvážať smeti....
Avšak dôjde ku klasickej zámene osobnosti a za revizóra začnú považovať bežného úradníka Chlestakova, ktorý prechádza mestom. Páni sa mu začnú mpoklonkovať, pochlebovať, hostiť ho a požičiavať mu peniaze. Tomu to samozrejme vyhovuje a pánom nahovorí hory-doly. Situácia zájde až tak ďaleko, že sa Chlestakov zasnúbi s hajtmanovou dcérou.
Túto knihu som v jednej vedomostnej hre už dvakrát prisúdil namiesto Gogoľa Dostojevskému, takže som si dal za cieľ si ju prečítať. :-) Je to kratučká veselohra, ale ponára sa do kultúry korupcie a nepotizmu a je obžalobou systému.
"Posaď sviňu do kresla vyleze ti na stôl"
Počiatky vojny na Ukrajine opisuje výborný reportér Tomáš Forró v knihe Donbas. Za svoje reportáže získal niekoľko novinárskych cien a je jeden z mála reportérov, ak nie jediný, ktorý východ Ukrajiny navštevujú už roky.
Kniha sa začína rokom 2014, kedy Donecká a Luhanská ľudová republika vyhlásia nezávislosť a chcú sa odrthnúť od Ukrajiny. Odkrýva sa príbeh veľkej ľudskej tragédie, korucie, biedy, smútku, smrti, klamstiev, manipulácií, propagandy, mučenia, zločinov, chaosu... Separatistom sa veci vymkli spod kontroly, keď zistili, že ruská podpora nie je zadarmo a celá oblasť je uvrhnutá do najhroznejšej ľudskej mizérie, kde neexistuje žiadna záruka, že na druhý deň, budete mať čo do úst.
Tomáš Forró vyspovedal mnoho postáv. Gruzínskeho vojnového veterána, šéfa fabriky na autodiely, oligarchu, politikov, poslanca, tajného agenta, českého mafiána, ktorý sa stal vojakom z lásky k Rusku, utečencov, riaditeľku detského domova, fixerov, novinárku a mnoho ďalších. Podávajú autentické svedectvá o vojne, ktorej strojca chcel udržať Ukrajinu a ruskom orbite. Cez tieto výpovede postupne odkrývame začiatky konfliktu a napriek tomu, že sa možno zdajú strany jasne dané, tak nič nie je čiernobiele. Trpia všetci.
Knihu som mal na poličke už dlhšie a odkladal som ju, lebo som myslel, že stav na Donbase sa nezmení a bude aktuálna aj o pár mesiacov. Mýlil som sa. Odhalila mi, ako veľké môže byť ľudské utrpenie a bezmoc voči zlu, ale aj to, že niekde sa vždy skrýva nádej.
Asi najznámejšia vedecká kniha pre "laikov". Autor, Stephen Hawking, je jeden z najslávnejších vedcov našich čias, kozmológ, fyzik, matematik, popularizátor vedy, popkultúrna ikona má na konte kvantum učebníc a práve takýcho vedeckopopularizačných kníh.
V stručnej histórií čas sa pozerá trošku do histórie vývoja kozmologických modelov, vysvetľuje ako funguje pohyb vesmírnych telies. Skúša definovať čas a rozmýšľa, či čas existuje alebo ho len vymysleli ľudia. Je závislý na vesmíre? Priestor a čas nie sú absolútne čas neplynie všade rovnako a nedá sa učiť presná poloha. Tento problém napríklad v praxiu vpláva na určovanie polohy pomocou systému GPS. Opisuje všetky veľké otázky fyziky, venuje sa problematike čiernych dier, vzniku hviezd, vesmíru , časopriestoru, cestovaniu časom, entropii, teórií strú, príncípu neurčitosti alebo determinizmu. Často spomína stvoriteľa/boha, hlavnev kapitolách o zrode vesmíru.
Napriek "laickosti" knihy, dr. Hawking prepokladíá určitú rozhľadenosť čitateľa. Určite to nie je kniha zo série For Dummies. Niektorým princípom sa ťažko rozumie. Skôr ako úplným laikom, by som ju odporúčal študentom fyziky.
Defenestrácia, moja obľúbené slovo, Keď som zbadal názov tejto knihy, vedel som, že si musím toto dielo americkej novelistky Renée Branum, prečítať.
Rozprávačkou je Marta, ktorá pochádza z rodiny prekliata pádmi. Zo skál, balkónov, schodov, výťahov, lietadiel, mostov... Jej vzorom je Buster Keaston, filmový kráľ pádov. Marta a jej brat, dvojička Nick sú posadnutí touto kliatbou. Keď sa pohádajú s matkou, ktorá viní Nicka zo smrti otca, presťauhujú sa načas do Prahy, aby preskúmali pôvod kliatby. Ak si niekto pamätá z dejepisu výraz defenestrácia, tak asi tuší, čo je za tým.
Kniha však nepatrí do mystery ani fantasy žánru. Je to skôr existenciálno-nihilistická rozprava Marty, ktorá špekuluje, či je jej osud determinovaný a je odsúdená žiť v strachu. Alebo sa vie z tejto slučky nešťastia vymaniť.
V poradí už tretia kniha v edícií Denníka N od známeho slovenského mysliteľa a šachového veľmajstva, Jána Markoša.
Podobne ako predchádzajúce knihy, aj tu nám autor predkladá rôzne otázky. Aký je vzťah medzi človekom a jeho telom, kam sa počas spánku strácame, analyzuje, čo je podstatou ľudskej identity, skúma telesnosť, rozpráva o čase. Zaoberá sa hľadaním vnútornej slobody, vyrovnávaním sa s vlastnou smrteľnosťou, nastavením hierarchie hodnôt. Knihu spestrujú občasné vtipné poznámky a prirovnania. Napr. o vôni marihuany alebo vedomí pod vplyvom LSD.
Povedal by som, že Ján Markoš sa zaoberá v tejto publikácií filozofiou, ktorá je vhodná pre aj človeka, ktorý nie je profesionálny mysliteľ. Rozoberá mnoho zaujímavých tém, ale ako realistickejšie zameranej človeku mi chýbalo viac príkladov zo života, resp. aplikácií do rozhodovania v osobných otázkach.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kolibrík z pera uznávaného a oceňovaného talianskeho spisovateľa, novinára a dramatika Sandra Veronesiho. Krátke kapitoly reflektujú určitú života oftalmológa Marca Carrera.
Rozvod rodičov, smrť jeho dcéry, preživanie detsva, školské časy, priateľov, zoznámenie s manželkou. Prezývku Kolibrík dala Marcovi je matky, lebo nevydržal na jednom mieste, čo sa stalo jeho celoživotným údelom. Light motívom sú komplikované vzťahy so ženami v jeho živote. Matkou, ženou, dcérou a nakoniec sa mu vydarí len ten s vnučkou.
Osobne ma dostala posledná tretiny knihy, kde sa ukáže, že celý Marcov život a jeho utrpenie smeruje k výchove jeho výnimočné nadanej vnučky Miraijin, ktorú volá Mužom budúcnosti. Nie je to úplne tradičný príbeh. Pre mňa osobne má trochu prvky surreálnosti, ale kniha vo mne zanechala určitý hĺbavý pocit. Odporúčam si prečítať už len pre ten pocit, byť v koži Marca Carreru.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
To Paradise, úplná novinka od americkej spiosovateľky Hanya Yanagihara, hawaiiského pôvodu. Tri príbehy skrze 200 rokov histórie, jemne prepojené v náznakoch, že ide o jednu rodinu. Niečo ako Atlas mrakov. zatiaľ je dostupná len po anglicky.
Skutočne episké dielo, viac ako 700 strán. Z popisu knihy som čakal úplne iné dielo, ale neoľutoval som. Namiesto kvázi prvoplánového scifi, ide o skutočne prepracovanú a hlbokú knihu, kde sa rozvíja množstvo osobných tém a životných drám. Všetky príbehy majú spoločné prvky. Ľudskú bolesť z osudu, trápenia, samoty, beznádeje, útlaku. Ale aj lásku, partnerstvo, oddanosť, lojalitu a nádej. Bol som úprimne prekvapený, ako autorka dokázala spracovať toľko vnútorných pocitov postáv a som rád, že som sa do tejto knihy pustil.
SPOILER ALERT
Alternatívna verzia USA, v roku 1893 žije mladý David, dedič a potomok významnej rodiny zo Slobodných štátov na východe kontinentu. Je zmietaný medzi láskou k učiteľovi hudby Edwardovi a k bohatému Charlesovi. Rozhoduje sa medzi povinnosťou k rodine alebo k vlastnej osobe. Starý otec mu to neuľahčuje, nie kvôli homosexuálnemu vzťahu, ale zdôrazňuje triedne rozdiely medzi Edwardom a Charlesom.
Príbeh iného Davida z 90. rokov, potomka hawaiiskej kráľovskej rodiny. Skrýva sa v New Yorku a žije s bohatým milencom Charlesom, ktorý nevie o jeho pôvode. Charlesov priateľ, Peter zomiera na AIDS. David sa musí vyrovnať so smrťou a spomína, prečo oputil Hawaii. Spomíána na prvého priateľa Edwarda. Rozdelili sa, keď David išiel na vysokú školu do New Yorku. Keď sa vrátil, robil len správcu majetkov svojej rodiny. Z Edwarda sa však stal radikálny nacionalista. Musí sa vyrovnať s ťažkým dedičstvom kráľovského rodu, ktorý bol zbavený funkcie, vlastným detstvom a tlakom rodiny. Po smrti Edwarda sa ponorí do seba a začne premýšľať nad svojím životom.
Tretí príbeh je najdlhší, zaberá polovicu knihy. Odohráva sa v polodystopickej budúcnosti 2093, kde vládne autoritársky režim, všetko je nalinkované vládou, ľudia bývajú v zónach, funguje prídelový systém, štát všetko podriadil ochrane obyvateľov pred chorobami a zvyšovaniu pldnosti. Trochu mi to pripomínalo Handmaid's tale a Gilead. Ústrednou postavou je žena, Charlie, ktorá sa stará o pokusné myši univerzitnom laboratóriu. Tento príbeh sa prelína s rozprávaním jej starého otca, významného vedca Charlesa. S rozvojom mnohých nákazlivých chorôb, stojí Charles pri zrode zadržiavacich táborov, ktoré vedú k vzniku totalitárneho štátu. Charlesov syn David, Charliin otec, sa pridá k rebelskej skupine a bojuje proti systému. Po Davidovej smrti zamerá Charles celý svoj život na ochranu Charlie, svojej vnučky. Dokonca aj po svojej smrti.
Perfektný slovenský komiks od spisovateľa a hlavne dramaturga SND, Daniela Majlinga. Taký záhado/naprirodzeno/thrillerovo/komediálny kúsok.
Hlavnému hrdinovi, ktorý sa nápadne podobá na autora sa stratí jeden z mála priateľov. Záhadná pohľadnica z liečebného ústavu Predná hora ho zavedie na tajuplný Gemer, kde sa odohráva vskutku nečakaný príbeh.
Celkom jednoduchý a pritom prepracovaný slovenský komiks. Dej odsýpa rýchlo, ale je mimoriadne zaujímavý s naozaj originálnym vyvrcholením. Kresba zapadá do tajomnej atmosféry, ale miestami bol problém rozonať niektoré postavy. Ako fanúšika sarkazmu ma obzvlášť pobavili ironické poznámky hlavnej postavy. Tou záhadovosťou sa mi trošičku vybavil Jožo Karika.
Teším sa, že som sa k tejto knihe konečne dostal a určite si objednávam aj druhý komiks od Majlinga, Rudo.
Obľúbená hláška na záver: "Na vašom podkožnom tuku by sa dali vypražiť rezne pre polovicu Afriky"
