Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Knihu Od antilopy po Zátopka som si prečítal s veľkým záujmom a nadšením. Je to mimoriadne zaujímavá a poučná kniha, ktorá sa venuje behu doslova od A po Z. Autor, Peter Kováč, je známy slovenský novinár, spisovateľ a bežec, ktorý sa zúčastnil mnohých súťaží. V knihe sa podelil o svoje osobné skúsenosti, postrehy a rady, ktoré môžu byť užitočné pre začínajúcich aj pokročilých bežcov.
Kniha je rozdelená do kapitol, ktoré sa venujú jednotlivým aspektom behu. Od výberu topánok, cez strečing, stravu, hydratáciu, až po slávnych bežcov, tréningové metódy a známe preteky. Je napísaná veľmi jasne a zrozumiteľne. Nie je to tréningová príručka, takže nečakajte rozpis presných tréningov. Skôr by som ju označil za prehľad alebo encyklopédiu toho, čo všetko existuje v bežeckom svete.
Knihu Od antilopy po Zátopka by som odporučil každému, kto má záujem o beh, či už ako hobby, šport, alebo životný štýl. Je to kniha, ktorá vás pobaví, poučí, inšpiruje a možno aj prekvapí. Ukáže, že beh je viac než len pohyb, je to umenie, veda, filozofia, história, kultúra a spôsob života.
Fahrenheit 451 je klasický dystopický román od Raya Bradburyho, ktorý skúma témy cenzúry, konformity a individuality v spoločnosti, kde sú knihy zakázané a pália ich hasiči.
Hlavným hrdinom je Guy Montag, jeden z týchto hasičov, ktorý prechádza radikálnou zmenou po stretnutí s mladým dievčaťom menom Clarisse a po tom, ako je svedkom toho, ako žena zvolí smrť s jej knihami. Začína spochybňovať hodnoty a zmysel spoločnosti a snaží sa nájsť význam a pravdu v zakázaných knihách, ktoré tajne zozbieral. Popri ceste sa stretáva s rôznymi postavami, napríklad jeho šéf hasičov Beatty, jeho manželka Mildred a bývalý profesor angličtiny menom Faber. Čelí aj hrozbe vojny, nepriateľským médiám a neúnavnému mechanickému psovi, ktorý ho loví.
Fahrenheit 451 nie je typický akčný román, ale skôr filozofický a alegorický román, ktorý pozýva čitateľa zamyslieť sa nad úlohou kníh, vedomostí a slobody v ľudskom živote. Bradbury využíva symboliku a metafory na to, aby sprostredkoval svoje posolstvo a kritizoval modernú spoločnosť svojej doby. Román tiež kladie otázky o vplyve technológií, masových médií a konzumu na ľudské vzťahy a kultúru. Fahrenheit 451 je silná a podnetná kniha, ktorá patrí medzi must-read dnešnej doby.
Kniha Isabel Wilkersonovej "Kasta" je prelomovým a hlboko znepokojujúcim dielom, ktoré vrhá svetlo na zákerné a trvalé dedičstvo rasovej hierarchie v Spojených štátoch amerických. Je to drsná pripomienka temnej stránky americkej histórie a hlbokého vplyvu, ktorý mal rasizmus na životy černochov v Amerike.
Wilkersonová detailne sleduje korene amerického kastového systému až do koloniálnej éry, keď Európania prvýkrát zotročili Afričanov a vytvorili rigidnú sociálnu hierarchiu založenú na rase. ?? Demonštruje, ako sa táto hierarchia zachovávala storočiami násilia, diskriminácie a zákonnej segregácie, čo viedlo k spoločnosti, v ktorej černoši v Amerike naďalej čelia vážnym nevýhodám vo všetkých oblastiach života.
Jedným z najznepokojujúcejších aspektov Wilkersonovej knihy je jej odhalenie, že nacisti sa pri vytváraní vlastných zákonov o rasovej segregácii inšpirovali Spojenými štátmi. ?? Poukazuje na to, že Norimberské rasové zákony, ktoré zbavili Židov občianstva a práv, boli priamo modelované podľa amerických zákonov tzv. "Jim Crow laws". Jim Crow je hanlivý výraz pre Afroameričana. Táto súvislosť je obzvlášť znepokojujúca vzhľadom na skutočnosť, že Spojené štáty bojovali proti nacistickému režimu v druhej svetovej vojne.
Kniha je plná príkladov hrozného zaobchádzania, ktoré černoši v Amerike vydržali počas celej histórie. Wilkersonová rozpráva príbehy o lynčovaní, hromadných deportáciách a ďalších formách násilia, ktoré spáchali bielosi. Opisuje aj systematické odmietanie základných práv černochov v Amerike, ako je volebné právo, vlastníctvo majetku a vzdelávanie.
Kasta sa nečíta ľahko, ale je to nevyhnutná kniha pre každého, kto chce pochopiť skutočnú históriu Spojených štátov amerických a prebiehajúci boj za rasovú spravodlivosť. Wilkersonovej písanie je silné a dojemné a nebojí sa čeliť nepríjemným pravdám americkej histórie.
Wilkersonova kniha je silným obvinením amerického kastového systému a je výzvou pre všetkých z nás, aby sme pracovali na spravodlivejšej a rovnejšej spoločnosti. Nikdy nesmieme zabudnúť na hrôzy minulosti a musíme byť ostražití v boji proti rasizmu vo všetkých jeho formách.
Mimozemšťania likvidujú Banskú Bystricu? Táto kniha je skvelým príkladom sci-fi žánru, ktorý kombinuje napínavú akciu, humor a zaujímavé postavy. Hlavný hrdina Matěj Strnad je obyčajný človek, skladník z Mostu, ktorý sa náhodou stane jedinou nádejou ľudstva v boji proti mimozemskej invázii. Jeho úlohou je s pomocou českej armády zatvárať portály, ktoré vyžarujú smrteľné žiarenie po celom svete. Pri tom musí čeliť nielen nebezpečným nepriateľom, ale aj svojim vlastným problémom a dilemám. Autor, Jan Kotouč je známy cyklom kníh České země o alternatívnej histórií.
Jednou z najväčších predností knihy je, že sa odohráva na známych miestach, ktoré sú čitateľom blízke. Autor využíva reálne lokality, ako sú Praha, Banskú Bystrica, hrad Bítov, karvinské bane, islandský vidiek alebo africkú savanu a opisuje ich tak, že si ich ľahko dokážeme predstaviť. Tieto miesta sú svedkami dramatických udalostí, ktoré menia osud ľudstva. Čitateľ sa tak cíti, že je súčasťou príbehu a že sa môže kedykoľvek stať hrdinom, ako Matěj Strnad.
Kniha je plná zábavných dialógov, vtipných situácií a popkultúrnych odkazov, ktoré dodávajú príbehu ľahkosť a humor. Zároveň sa nevyhýba ani vážnejším témam, ako sú rodinné vzťahy, morálna zodpovednosť, alebo ľudská prirodzenosť. Kniha tak ponúka nielen zábavu, ale aj podnety na zamyslenie.
Strnadův efekt je kniha, ktorá si zaslúži pozornosť všetkých fanúšikov sci-fi žánru, ale aj tých, ktorí hľadajú originálny a pútavý príbeh. Je to kniha, ktorá vás vtiahne do svojho sveta, pobaví vás, napne vás, dojme vás, a nakoniec vás nechá s pocitom, že ste prežili niečo nezabudnuteľné.
PS. Scénu, kde húfnice Zuzana likvidujú 8-metrového mimozemského robota na Urpíne by som chcel vidieť niekedy v živote sfilmovanú.
Thatcherová and Thatcherizmus je kniha, ktorá skúma pôvod a vplyv hospodárskej politiky a ideológie Margaret Thatcherovej, britskej premiérky v rokoch 1979 až 1990. Autor Eric J. Evans je profesor moderných britských dejín a špecialista na politické a sociálne dejiny Británie v devätnástom a dvadsiatom storočí. Tvrdí, že thatcherizmus bol odvážnym experimentom v ideologicky riadenej vláde, ktorá nedokázala splniť svoje hlavné ciele a zanechala pre Britániu a svet zmiešané dedičstvo.
Kniha je rozdelená do kapitol, z ktorých každá pokrýva iný aspekt Thatcherovej kariéry a Thatcherizmu ako kultúrneho konštruktu a ekonomického kréda. Začiatok knihy poskytuje historický kontext 70. rokov, keď Británia čelila ekonomickému úpadku, sociálnym nepokojom a politickej kríze. Ďalej sa pojednáva o zvolení Thatcherovej v roku 1979 a jej počiatočných politikách monetarizmu, fiškálnych úsporných opatrení a deregulácie, ktoré viedli k hlbokej recesii a vysokej nezamestnanosti v rokoch 1980-81. Analyzuje Thatcherovej triumf vo vojne o Falklandy v roku 1982, ktorý zvýšil jej popularitu a umožnil jej uskutočniť radikálnejšie reformy v druhom volebnom období, ako je privatizácia, reforma odborov a zníženie daní. Thatcherová zmenila a ovládla Konzervatívnu stranu, vnucovala jej ideologickú víziu a marginalizovala jej oponentov. Popri tom spochybňovala autoritu a autonómie odborníkov a profesionálov v rôznych oblastiach, akými sú školstvo, zdravotníctvo, právo a médiá. Kapitola o zahraničnej politike študuje vzťahy Thatcherovej s Európou, východnou aj západnou, ukazuje jej podporu NATO a studenej vojne proti komunizmu, ale aj jej nepriateľstvo voči európskej integrácii a federalizmu. Opisuje vzťahy s USA, hlavne Ronaldom Reaganom, Juhoafrickou republikou, Severným Írskom, Sovietskym zväzom a ďalšími hráčmi na geopolitickej šachovnici. Posledná kapitola hodnotí dedičstvo thatcherizmu pre nasledujúce vlády, konzervatívne (John Major) aj labouristov (Tony Blair), ako aj pre britskú spoločnosť a kultúru.
Kniha je dobre napísaná, kvalitne preskúmaná a dobre vyargumentovaná. Poskytuje vyvážený a podrobný popis života a práce Thatcherovej, oceňuje jej úspechy a zlyhania, jej silné a slabé stránky, jej presvedčenia a rozpory. Ponúka tiež kritickú analýzu thatcherizmu ako ekonomickej doktríny, ktorá mala hlboký vplyv na britskú ekonomiku, spoločnosť, politiku a identitu. Ukazuje tiež, že thatcherizmus nebol koherentnou alebo konzistentnou ideológiou, ale skôr pragmatickou a flexibilnou reakciou na meniace sa okolnosti.
Kniha je vhodná pre študentov moderných britských dejín, politiky, ekonómie a kultúry. Je prístupná aj pre bežných čitateľov, ktorí majú záujem dozvedieť sa viac o jednej z najvplyvnejších a najkontroverznejších osobností dvadsiateho storočia. Aj keď by som prijal viac hodnotiacich kapitol, menej faktografických.
Chuck Klostermanova kniha Deväťdesiate roky je ambiciózny a širokospektrálny pokus zachytiť podstatu desaťročia, ktoré nám prinieslo grunge, internet, politika, hudba, oblečenie, doprava a vzostup reality TV. Klosterman je inteligentný a vtipný spisovateľ a jeho postrehy sú často prenikavé. Celkovo som však s knihou mierne sklamaný.
Jednou z predností knihy je, že objasňuje mnoho kultúrnych odkazov zo seriálov a filmov. Napríklad Klosterman vysvetľuje význam šialenstva s plyšákmi Beanie Babies a vplyv procesu s O. J. Simpsonom na americkú kultúru. Avšak ani ja, ktorý som fanúšikom popkultúry, som nepoznal mnoho z týchto odkazov. Klostermanovo zameranie na obskúrne kultúrne momenty môže spôsobiť, že kniha bude pôsobiť trochu zastarale a nedostupne.
Ďalším problémom knihy je, že je trochu nesústredená. Klosterman preskakuje z témy na tému, často bez výrazného prechodu. To môže niekedy sťažovať sledovanie knihy. Okrem toho Klosterman občas odbočí na témy, ktoré nie sú úplne relevantné k hlavnej téme knihy.
"Pretože tak to vtedy bolo. Jednoducho sa to tak robilo."
Napriek svojim nedostatkom je The Nineties zaujímavým čítaním. Hlavne, pretože som v 90. rokoch vyrastal a mnohé fenomény som sám zažil a pamätám si ich dodnes. Priateľov, Frasiera, pád Sovietskeho zväzu teroristické útoky, prvé počítače... Aj keď samozrejme, deväťdesiatky na Slovensku a v USA boli diametrálne odlišné a nedajú sa porovnávať. Klosterman je nadaný spisovateľ a jeho postrehy o tomto desaťročí sú často podnetné. Knihu by som však odporučil len skalným fanúšikom popkultúry a 90. rokov.
**Slovak translation of the review, with emojis:**
Allegiant, posledná kniha v trilógii Divergent od Veroniky Roth, je trochu dobrá a trochu zlá. Na jednej strane je to zakončenie série s množstvom akcie, romantiky a napätia. Na druhej strane je to trochu mätúce a zložité, s niektorými dierami v príbehu a pochybnými rozhodnutiami postáv.
Ale začnime s dobrými vecami. Kniha pokračuje tam, kde skončila Insurgent, s Tris a Tobiasom na úteku. Nakoniec nájdu cestu do novej spoločnosti mimo mesta, kde sa dozvedia, že svet je oveľa väčší a komplexnejší, ako si kedy predstavovali.
Jedna z vecí, ktoré sa mi na Allegiant najviac páčili, bolo skúmanie nových tém a myšlienok. Roth sa naozaj zaoberá otázkou slobodnej vôle, dôležitosti výberu a nebezpečenstvami totalitarizmu. Predstavuje aj niekoľko zaujímavých nových postáv, ako sú Matthew a Nita, ktorí spochybňujú pohľady Tris a Tobiasa na svet.
Allegiant však nie je bezchybný. Dej môže byť miestami trochu ťažko sledovateľný a existuje niekoľko veľkých dejových dier, ktoré sa nikdy nevyriešia. Hlavne ohľadom premisy príbehu, čo podkopáva vôbec zmysel trilógie. Okrem toho sú niektoré rozhodnutia postáv pochybné, najmä pokiaľ ide o Tris.
Celkovo si myslím, že Allegiant je slušné zakončenie trilógie Divergent. Nie je to dokonalé, ale je to uspokojivé a podnetné. Len buďte pripravení na nejaký zmätok po ceste.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Insurgent je druhou knihou v trilógii Divergencia a začína presne tam, kde sa skončila prvá kniha. Tris Priorová, jej brat Caleb a jej priateľ Four sú na úteku pred frakciou Erudite, ktorí sa snažia chytiť všetkých divergentných ľudí.
Tris a Four cestujú do frakcie Amity, kde dúfajú, že nájdu pokoj a bezpečie. No čoskoro sa dozvedia, že Amity sú manipulovaní Eruditmi a že ani tam nie sú v bezpečí.
Tris a Four potom cestujú do frakcie Candor, kde dúfajú, že sa dozvedia viac o plánoch Eruditov. Chcú sa tiež dozvedieť viac o Trisiných rodičoch, ktorí boli členmi Abnegation a boli zabití Eruditmi.
Tris a Four čelia v Insurgent mnohým výzvam. Sú zradení ľuďmi, ktorým si mysleli, že môžu dôverovať, a sú nútení robiť ťažké rozhodnutia. Tris sa tiež snaží vyrovnať s vinou, ktorú cíti za smrť svojich rodičov a ďalších ľudí, ktorých miluje.
Celkovo som si Insurgent užil. Je to dobre napísaná a vzrušujúca kniha s množstvom akcie a napätia. Avšak z niektorých aspektov knihy som bola mierne sklamaný.
Jedna vec, ktorá sa mi nepáčila, bola, že romantika medzi Tris a Fourom sa v tejto knihe stala ústrednejšou pre zápletku. Mám pocit, že to odvrátilo pozornosť od ostatných dôležitých príbehov a tém.
Ďalšia vec, ktorá sa mi nepáčila, bola, že sa Tris v tejto knihe trochu zmenila na Terminatora a Sherlocka v jednom. Vždy dokáže poraziť svojich nepriateľov, aj keď sú oveľa silnejší ako ona. Vždy tiež dokáže prísť na to, čo má robiť, aj v náročných situáciách.
Napriek týmto kritikám si stále myslím, že Insurgent je dobrá kniha. Je to rýchle a vzrušujúce čítanie a už musíte precitať aj posledný diel.
Insurgent by som odporučil fanúšikom dystopickej fantastiky a romantiky pre young adult. Avšak varujem, že kniha má aj nejaké nedostatky.
Už dávno nevidím svet čierno-bielo je kniha, ktorú by som odporučil každému, kto sa chce dozvedieť viac o tom, ako sa formovala naša spoločnosť a ekonomika po roku 1989. Ivan Mikloš, ktorý bol svedkom a aktérom mnohých dôležitých zmien, rozpráva s Tomášom Gálisom o svojich skúsenostiach, úspechoch aj chybách, ktoré sa stali pri realizácii reforiem. Kniha je plná zaujímavých informácií, analýz a postrehov, ktoré pomáhajú pochopiť súvislosti a dôsledky rôznych rozhodnutí na úrovni štátu aj jednotlivca. Autori sa nevyhýbajú ani kontroverzným témam, ako je privatizácia, korupcia, eurofondy, daňová politika, sociálny systém alebo vzťahy s Európskou úniou. Kniha je navyše doplnená o fotografie z pôsobenia Ivana Mikloša na Ukrajine, kde sa snažil pomôcť s reformami v ťažkej situácii. Mimoriadne zaujímavé boli opisy jeho práce vo vládach Mikuláša Dzurindu.
Ivan Mikloš je slovenský ekonóm a politik. V rokoch 1991 až 2006 bol ministrom financií SR, neskôr poradcom ukrajinskej vlády pre ekonomické reformy. V rokoch 2016 až 2019 bol podpredsedom Európskej komisie pre hospodárstvo.
Kniha Už dávno nevidím svet čierno-bielo je nielen poučná, ale aj zábavná. Rozhovor plynie plynulo a je plný humoru, irónie a sebakritiky. Ivan Mikloš neidealizuje svoju prácu ani svoje kolegov, ale priznáva svoje slabiny a omyly. Zároveň však ukazuje svoju vášeň pre reformy, svoju vieru v lepšiu budúcnosť a svoju ochotu učiť sa a meniť sa. Tomáš Gális je skvelým partnerom pre rozhovor, pretože má veľké znalosti o histórii, ekonomike a politike a dokáže klásť zaujímavé otázky a podnecovať diskusiu. Kniha je tak nielen svedectvom o minulosti, ale aj podnetom pre súčasnosť a výzvou pre budúcnosť.
Musím priznať, že som nečakal, že sa mi Divergencia bude tak páčiť. Prečítal som už veľa young adult románov a mnohé z nich sa po chvíli začnú zlievať dohromady. Mala zaujímavú myšlienku, dobre rozvinuté postavy a rýchly dej, ktorý ma držal v napätí od začiatku do konca.
Príbeh sleduje Beatrice Priorovú, šestnásťročné dievča, ktoré žije v dystopickej budúcnosti, kde je spoločnosť rozdelená do piatich frakcií založených na ľudských cnostiach: Nesebeckosť, Inteligencia, Mierumilovnosť, Úprimnosť a Odvaha. Na Deň výberu musia všetci šestnásťroční absolvovať test, aby určili, do ktorej frakcie patria. Výsledky testu Tris sú nepresvedčivé, čo znamená, že je divergentná niekto, kto zapadá do viacerých frakcií. Toto je nebezpečné tajomstvo, ktoré treba udržať v tajnosti, pretože divergentni sú považovaní za ohrozenie systému frakcií
Tris sa rozhodne pripojiť k frakcii Odvážnych (Dauntless, kde podstupuje prísny iniciačný proces, aby sa stala bojovníčkou Dauntless. Po ceste si nájde nových priateľov, zamiluje sa a odhalí zlovú zápletku na zvrhnutie vlády.
Podľa tejto knihy bola natočená aj známa trilógia Divergencia. Ako obvykle, film sa nedá porovnať s knihou. Je sice dobrou adaptáciou, ale ak hľadáte iný zážitok, určite odporúčam knihu. Je to dobre napísaný a vzrušujúci román so silnými postavami a strhujúcim dejom.
