Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Instagram: @1dreamworld0
Knihy sú moja láska. Čítam už od detstva. Milujem fantasy a horory.
Oblíbené literární žánry
Moje aktivity
Neľutujem, že tento príbeh odo mňa dostal druhú šancu. Film ma donútili pozrieť v škole asi tak pred piatimi rokmi a vtedy to bola pre mňa strata času. Nezáživné, skoro nič sa nedalo pochopiť, navyše, téma druhej svetovej vojny alebo celkovo história, nie je moja obľúbená téma. Uprostred filmu sa mi podarilo zaspať a vôbec mi nevadili rachotiace tanky. Toľko k minulosti. V rámci spoločného čítania prišlo rozhodnutie prečítať si knihu. Prvé dojmy boli strašné, štýl písania ostal nepochopený, autor sa vyjadroval veľmi ťažko a to, že kniha bola v angličtine, čítaniu nepomáhalo. Neskôr sa to zlepšilo a nudnejšie časti sa striedali s takými, kedy bolo ťažké knihu odložiť. Boj bol dobojovaný a ten koniec nezanechal moje oči suché. Najviac sa mi páčil koncept smrti a ako túto tému autor skombinoval tak, že z nej urobil takmer dýchajúcu bytosť. Bolo zaujímavé čítať knihu o vojne z pohľadu dieťaťa, príbeh sa zameriaval na život židovského dievčatka a celkovo podmienky žitia než na bojový front. Body musím pripísať aj tomu, ako bola využitá symbolika kníh a ich význam pre Liesel, hlavnú postavu, ktorá toho na svoj vek zažila priveľa. Myslím, že túto knihu treba brať s nadhľadom a nesúdiť každú jednu stranu, ale chápať príbeh ako celok. Inak vám bude ťažko dávať zmysel.
Kto by nepoznal klasickú rozprávku o Popoluške? Žije s nevlastnou rodinou a je pre nich otrokom, čarovná magická bytosť jej pomôže dostať sa na ples, kde sa do nej zamiluje samotný princ a ich život sa skončí šťastne. Aj keď je táto kniha retelling, prvá časť Mesačných kroník neponúka pohľad len do sveta rozprávok, ale aj iné, komplikovanejšie a originálejšie nápady. Myšlienka spojiť príbeh Popolušky s nebojácnou Cinder, ktorá je napoly človek a napoly kyborg, ma zaujala. Postava bola skvelo opísaná, jej konanie a zmýšľanie bolo premyslené a tá robotická časť bola viditeľná nielen na povrchu. Postava princa mi však prišla dosť nudná, možno preto, že nemal veľa svojich vlastných úsekov v knihe, keďže dej sa skôr točí okolo samotnej Cinder. Keď sa autorka rozhodla ešte viac celý dej zamotať, keď si myslíte, že chápete svet, v ktorom žijú roboti a ľudia bok po boku, všetko sa to nanovo premieša a môžete začať od začiatku. Presne to sa stalo s príchodom ďalšej rasy a dôležitých postáv až ku koncu príbehu. Práve pre toto si prečítam aj ďalšie časti. Musím však uznať, že autorkin štýl písania bol miestami nudný napriek tomu, že opisovala bojové scény. Bolo to zaujímavé čítanie, príjemné spojenie sci-fi a fantasy žánru, ale kniha mi nič nové nepriniesla. Asi preto retellingy nie je moja šálka čaju.
Príbeh tajomnej agentky z Ruska a jej kolegu zo Slovenska je pútavý a číta sa rýchlo. Už prvé strany sú plné záhadnej energie, smrtiacej sily a horúcej vášni. Táto kniha od skvelej slovenskej autorky sa dá pokladať za romantický príbeh z kriminálneho prostredia. Z obidvoch sfér sa toho dá nájsť veľa, rôzne výcviky a bojové praktiky smrtiacich vládnych agentov, ale aj láska medzi mužom a ženou, ktorých osud spojil za zvláštnymi okolnosťami. Páčilo sa mi, ako niektoré veci ostali zahalené a vyjavili sa až po niekoľkých stránkach, čo dodalo príbehu tajomno a možnosť na teórie. Autorkin štýl písania mi je známy a musím uznať, že v jej diele Útek do raja, bol príťažlivejší, možno to je tým, že v tejto bolo o niečo menej postáv. Jelena, šarmantná agentka hodná svojej osoby, jej krutosť a odhodlanosť slúžiť vlasti za akýchkoľvek okolností sa mi pozdávala a počarila mi. Jej premena z chladnej ženy na bytosť plnú citov je viditeľná počas čítania, to bolo napísané bravúrne. Juraj je naopak dosť nevýrazný, nemá žiadnu pamätaniahodnú črtu alebo vlastnosť a jeho osud mi bol až takmer ľahostajný. Časti medzi týmito postavami, v ktorých si prejavovali svoju túžbu a náklonnosť, sa čítali jedna radosť a tie bolo možné užiť si naplno. Niektoré časti mi však pripomínali lepidlo, ktoré drží pohromade tie lepšie úseky knihy. Približne po niekoľkých 120 stranách sa dal príbeh ukončiť, koniec tam bol výrazný, napriek tomu dej pokračuje na ďalších 90 stranách. Nie je to chyba, reálny koniec sa mi taktiež páči, autorka ho dobre vymyslela. Dodatok na záver, názov je výstižný a dá sa pochopiť až po prečítaní knihy, no mne by sa viac hodil Čierna puma, znie pútavejšie a viac sexi. Ďakujem autorke za možnosť prečítať si knihu v rámci štafety.
Hodina vlka je čas medzi nocou a dňom, keď sa človeku podľa severskej mytológie zjavujú veci nevídané. Anotácia ponúka skvelý zážitok a humorom zaplnené stránky. To môžem potvrdiť, naozaj sú v knihe časti, ktoré ma pobavili, na druhej strane si nemyslím, že práve tento popisok sedí na práve tento príbeh. Kniha je plná zvláštnych udalostí a metafor, ktoré nie vždy chápem, autor rád rozpráva v hádankach. Napriek tomu sa mi páči jeho štýl písania a rozdelenie kapitol, prečítanie stálo za to. Hlavná postava Samuela nám svojimi očami ukazuje ľudské mravy a fakt, že niekedy sa musíme rozhodnúť a niesť následky svojich činov. Jeho život je popísaný na dvesto stranách, kde sa dozvedáme o jeho zmysle žitia, mnoho príjemných aj smutných príhod, momenty z detstva aj z minulosti. Taktiež sa zaoberá tým, ako sa žilo pred nástupom republiky a práve tieto časti sa mi najviac páčili, keďže o tom veľa neviem.
Väčšina ľudí, ktorých poznám (česť výnimkám) po klasickej literatúre málokedy siahne, takmer vôbec. Na prvý pohľad si môže niekto pomyslieť, že je to nudné a hlúpe, nepodstatné a nič čítaním tohto žánru nezíska. Ako sa len mýli, najmä pri tejto knižke. Príbeh štyroch sestier je dojímavý, chytí vás za srdce, poukáže na rôzne morálne hodnoty a to, čo je a nie je správne v živote. Rozpráva o láske a šťastí, smrti i chorobách, ukazuje, ako funguje život po tej duševnej stránke. Hlavnými hrdinkami sú láskavá a ochranárska Meg, dobrodružná a odvážna Jo, tichá a milá Beth a rozkošná Amy. Každá má nejakú osobnosť a je len na čitateľovi, ktorá z očarujúcich sestier mu najviac zalichotí. U mňa to bola práve Jo svojou povahou a potrebou byť stále aktívna, baviť sa a nebrať život príliš vážne, o čo sa snažím. Tiež sa mi páčila Beth, pretože viem, aké to je ostať nepovšimnutý, ale tiež jej tichosť a láskavosť sú balzamom na dušu. Autorka sa skôr zameriava na vyrovnanosť žien, aj keď v príbehu sú mužské postavy, z tých sa mi však žiadna extra nepozdávala okrem Laurieho. Kniha má už vyše 150 rokov a dá sa povedať, že mnoho aspektov už nie je aktuálnych, no niektoré črty ako ľudská chamtivosť, láska a smútok sa prejavujú aj dnes. Veľmi odporúčam túto knižku, nech sa každý spozná s týmito skvelými mladými dámami a zažije život, aký bol kedysi. Na záver, radšej si nájdite slovenskú/českú verziu, tá stará angličtina mi zabrala asi dva týždne.
Pre mnohých je táto kniha srdcovkou a s radosťou sa môžem priznať, že medzi týchto ľudí patrím tiež. Autorke sa podarilo vytvoriť veľmi zaujímavý dystopický svet, kde vládne moc a strach ako to bolo kedysi za časoch krutých panovníkov. Veľmi sa mi páči Aréna a to, akú spojitosť predstavuje so starovekým Rímom, mimochodom, jedno z mojich obľúbených historických období. Teraz k postavám. Bohužiaľ, žiadnu z hlavných postáv nemám veľmi v láske, každá má svoje chyby a muchy, ktoré mi na nej vadia. Katniss je skvelá, šikovná, múdra a hrdá, čo vidno v jej činoch v a mimo Arény. Niekedy je však príliš tvrdohlavá a koná neuvážene, naozaj to vie čitateľa naštvať. Gale je pre mňa osoba, ktorá mi nie je blízka a vôbec sa mi nepáčila. Je arogantný a aj keď mohol pôsobiť milo, u mňa nezabodoval. Naopak, Peeta, ktorého mnohí nemajú radi práve kvôli hercovi, ktorého ani ja nemusím, je však presný opak Galea a viac môjmu srdcu milý. Myslím si, že v príbehu ostáva skôr nepochopený, miestami mi ho bolo dokonca až ľúto. Stále však nechápem, aké mal šťastie počas celých Hier a naozaj niekedy znel ako keby v tej hlave nič nemal. Viac sa mi páčili postavy iných "súťažiacich" z iných obvodov. Celý dej bol napätý, autorka skvelo opísala rôzne hraničné situácie, kde emócie menia človeka. Čítalo sa to rýchlo a keďže u mňa je to rereading, mnoho vecí bolo pre mňa už dobre známych. To nemení môj názor, skôr ho ešte viac utvrdzuje v tom, že si tento príbeh má prečítať každý. A malá poznámka na záver, to origami mi trvalo urobiť vyše hodiny a aj tak to nedopadlo tak, aby ma to uspokojilo.
Od autorky už poznám jej trilógiu o snoch, preto už s jej štýlom písania mám nejaké skúsenosti. Príbeh ma nesklamal, no ani ničím výnimočným neprekvapil, celkovo môžem hodnotiť knihu kladne, no priemerne. Spôsob písania mi pripomenul knihu Zlatý kompas, ktorú rozhodne odporúčam. Z knihy je hneď jasné, že cieľová skupina autorky sú tínedžeri, to sa odzrkadľuje nad použitými slovami v príbehu a charaktere postáv. Darilo sa mi predvídať rôzne veci a udalosti, čiže kniha vás potrápi, pokiaľ sa nechcete nechať prekvapiť, náramne sa mi páčila báseň týkajúca sa Drakohamov. Postavy Gwen a Gideona sú skvelo napísané, už od prvých strán je jasné, čo sú zač a do istej mieri sa s nimi dá ľahko stotožniť. Ostatné postavy sú tiež pútavé, autorka jasne rozdelila strany dobra a zla, zároveň však do príbehu vsunula dostatočnú dávku záhad a mystérie, aby sme mohli premýšľať nad tým, ako sa veci naozaj majú. Téma cestovania v čase je veľmi populárna a spracovaná všelijakými spôsobmi, práve tento mi vyhovoval, aj keď je pravda, že miestami aj mne sa podarilo stratiť sa v ňom. Jediné, čo ma mrzí, je skutočnosť, že autorka sa nerozhodla viac rozvíjať Gweninu jedinečnú schopnosť vidieť duchov, v príbehu je skôr iba ako nejaký doplnok a nie súčasť hlavnej témy a problémov.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Anotácia pre túto knihu nie je veľmi lákavá, aspoň pre mňa, ale teší ma, že to ma neodradilo a napriek tomu ma čakalo skvelé čítanie. To isté odporúčam vám, nech vás žiadny popis knihy neznechutí natoľko, že po tom príbehu nesiahnete. Moje prvé dojmy ešte pred čítaním boli, že Kosec bude ďalšia z klasických príbehov pre mladých, kde je milostný trojuholník, láska ako najdôležitejší faktor príbehu a celkovo, že sa dej bude niesť skôr v nudnom štýle. Ale Neal vôbec nesklamal, práve naopak, svet Koscov je nesmierne zaujímavý a skvelo podaný. Od prvých strán je čitateľ uvrhnutý do napätia, dej je plný zvratov a nečakaných udalostí. Téma umelej inteligencie je aktuálna a všetci vieme, že nám môže skvelo slúžiť alebo sa obrátiť proti ľudstvu. V tejto trilógii hrá tú dobrú rolu, kde zachráni pozemský život a vylepší ho až do nepredstaviteľných rozmerov. Treba však brať ohľad na to, že sa jedná o fikciu, preto nemajme príliš vysoké nádeje. Kosci ako vyvolená skupina ľudí, ktorých hlavnou náplňou práce je "kosiť" ľudí, je veľmi príťažlivá, autor skvelo pojal rôznorodé pocity pri vykonávaní práce, od znechutenia a hrôzu zo zabíjania, až po radosť z ničenia životov. Jedna vec mi však pri čítaní prekážala, a to, že predsa len sa na konci stretávame so stereotypom, kde sa hlavné postavy rozdelia a ich charakter sa zmení podľa vonkajších vplyvov, sú nútení vybrať si dobrú alebo zlú stranu. Táto časť však tvorí len malý zlomok celého príbehu, nechajte sa uniesť svetom budúcnosti, v ktorom smrť hrá len nepatrnú úlohu.
Príbeh plný napätia na mňa skvelo zapôsobil. Napriek chaotickému začiatku, kde sa zoznamuje s viacerými postavami naraz, je kniha dosť čitateľná. Tajomný Simon, krásna Addy, rebelský Nate, múdra Bronwyn a populárny Cooper sú hlavnými postavami v tejto detektívke. Ešte nikdy predtým sa mi nepodarilo nájsť príbeh tohto žánru, kde by vraždu odhaľovali mladí stredoškoláci, tiež je pravda, že detektívky často nečítam. Najviac sa mi na tomto spôsobe písania páčilo, že spoločne s postavami ste dokázali prísť na odhalenie pravdy, nechýbal ani jeden kúsok skladačky. Najzaujímavejšie boli práve pravdy a tajomstvá, ktoré sa každá z postáv snažila skrývať čo najdlhšie. Niektoré sa dali predvídať, no väčšina bola prekvapivá a dodali príbehu druhý dych na čítanie. Rozhodne mám v pláne prečítať si aj inú podobnú tvorbu od tejto autorky.
Klasika zaradená medzi žánre sci-fi a dystopický príbeh, takáto kombinácia sa nevidí často. Prvé strany sa čítali rýchlo, príbeh ma vtiahol do seba, ale po krátkom čase moje nadšenie vyprchalo. Dej je písaný veľmi dôkladne a čitateľ pozná každý krok hlavnej hrdinky, až to miestami príde otravné. Myšlienka knihy je však veľmi zaujímavá, život žien je opísaný v úplne inom ponímaní, akoby sme sa vrátili do minulosti, kedy nemali vlastné práva a boli majetkom mužov. Páči sa mi ten paradox časov, že minulosť sa opakuje v budúcnosti. Príbehu chýba dynamika, autorka často využíva retrospektívny štýl písania a viac sa zameriava na politiku a realitu okolo žien a mužov. Niekedy bolo ťažké zorientovať sa v deji a koniec bol neukončený, čo skôr vyvoláva ďalšie otázky ako ponúka odpovede.
