Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Kniha ma naozaj nadchla. Už len kvôli námetu. Milujem drakov, takže Draki bola jasná voľba. Zapáčila sa mi až tak, že za jeden deň som ju zhltla ako nič. Aby však táto recenzia bola objektívna mám tu aj pár výhrad, ktoré napíšem o chvíľu. Najskôr začnem prečo si ma kniha získala. Prvá kapitola sa začína veľmi pekným opisom a o pár strán nastáva hneď napätie. Ako som už spomínala, mne sa štýl písania autorky Sophie Jordan naozaj páči a sedí mi. Takisto mi vyhovuje, že dej knihy je podávaný Jacindou a pri tejto autorke som sa opäť presvedčila, že do rozprávania jej hlavných postáv sa dokážem veľmi jednoducho a hlavne veľmi rýchlo vžiť. Teda sampozrejme, že mne nerastú žiadne krídla, nám obyčajným jedine tak chlpy, ale pri čítaní som mala pocit, že čoskoro aj mne vyrašia z lopatiek dáke krásne blanovité a mocné krídla draka.
Naopak, čo sa týka opisu, ako vlastne taký druh draki vyzerá, bol pre mňa osobne nedostatočný. Doteraz vlastne neviem ako by som si mala Jacindu v draki forme predstaviť. Stále som sa snažila si vtĺcť do mozočku, že jej draki forma je vlastne drak ale z opisu vlastne plnohodnotným drakom nebola. Bolo to proste niečo medzi človekom a drakom a to si naozaj neviem predstaviť. Teda istú predstavu mám ale pre mňa osobne je nedostačujúca. Taká menšia nespokojnosť spočívala i v tom, že mne osobne by sa tento príbeh hodil viacej do obdobia dákeho stredoveku, trošku ma zo začiatku rušili scény s vrtuľníkom či autom, školou bla bla ale zvykla som si a potom mi to už vôbec neprekážalo. No a potom by som povedala, že kniha i keď sa začínala a i končila napínavo, jadro príbehu bolo dosť pokojné. Väčšina deja sa odohrávala na škole pekne v kľude. Myslím si však, že je to preto, že až v dvojke to začne byť napínavejšie, pôjde viac do tuhého. Prvý diel bol taký úvod. Dvojka bude jadro a trojka bude epický záver. Dúfam. Ale tak či tak toto sú úplne decentné záležitosti a kniha sa mi naozaj páčila.
Na knihu som sa naozaj veľmi tešila. Hneď ako som si prečítala, že to súvisí s Krajinou zázrakov musela som si knihu prečítať. Počas čítania však akosi zo mňa to nadšenie opadalo. Viem, že príbeh je z Ríše divov ale to nie je zrejme dôvod prečo mi kniha prišla divná. Divne napísaná. Občas som sa strácala v deji. Niekedy som nevedela čo sa vlastne deje alebo mi to prišlo, že autorka tak trošku fetovala a posledné tri strany boli zbuchnuté počas feťáckej eufórie a bolo tam splietané jedno cez druhé. Takisto mi aj prišlo veľmi divné ako sú hlavné postavy, Zach a Alyssa, vyrovnané s týmito podivnosťami. Alyssa si najskôr nahovára, že to, že počuje šepotanie hmyzu je hlúposť, a potom zrazu je úplne vyrovnaná so všetkým. Akoby tam nenastal žiaden prechod medzi tým ako postupne začala prijímať rôzne fakty (alebo sú to fikcie?). Alyssa má v knihe flashbacky z minulosti alebo teda z jej snov, ale tie flashbacky autorka podala tak veľmi zle, že to absolútne nepôsobilo na mňa dobre a niekedy boli v tom deji strašne odveci a rozhádzané. Zach ako mužská postava - bola som spokojná. Ale viete, dostanete sa do úplne trafenej ríše s dákymi zmutovanými zvieratkami a on to prijme ako keby sa nič nestalo. Veď je bežné, že človek prejde zrkadlom a ocitne sa v ríši, ktorú kedysi navštívila "ozajstná" Alica. Autorka sa podľa mňa málo vyhrala s touto ríšou. Veľmi fádne a nezáživné opisy bizardností.
Napíšem tu však veľké ALE, ktorým by som chcela upozorniť aj na pozitíva. Od tej trinástej kapitoly som sa konečne dokázala vžiť aspoň trošku do situácií, ktoré prežívala Alyssa. Myslím si však, že po trinástej kapitole je to dosť neskoro. Napriek tomu ma dej začal viac baviť a boli situácie keď som knihu neodkladala bokom. Vzťah medzi Alyssou a Zachom sa mi páčil, pretože pôsobil tak nie príliš romanticky a pritom ochranársky, ako keď sa chráni brat a sestra. Takisto oceňujem to, že autorka nekopírovala všetky postavy z pôvodného príbehu a vymyslela si nové, hlavne tie v Ríši divov. Ale viete ako, klasika je klasika a pôvodná Alica je jednoducho lepšia.
Priznávam, že kniha ma hneď podľa anotácie zaujala. Vyzeralo to na knihu plnú zvratov a veľmi prešpekulovaných situácií. Vyzeralo to na veľký počet obetí, a že ich zmrzačenie bude úplne odporné. Bohužiaľ, nedostala som od tejto knihy čo som chcela. Dej máte rozdelený na tri časti. Prvá časť bola v poriadku. Na začiatku sa už hneď niečo udialo a začalo sa pomaličky vyšetrovanie. No vlastne veľmi pomaličky ale stále to bolo v pohode. Potom prišla druhá časť deja. Pre mňa osobne veľmi kritická, alebo inak napísané, nudná. Vždy keď rozčítam kapitolu, musím ju aj dočítať. Tu boli pomerne dlhé kapitoly ale niekedy som ich vôbec nezvládla dočítať pretože ma to buď nudilo alebo po večeroch uspávalo. Knihu som stále odkladala bokom ale nakoniec som sa musela prekonať, pretože som túto recenziu už nechcela stále posúvať na neskôr. Jednoducho som tú knihu schmatla a pustila som sa do toho. Keď prišla tretia časť deja, už to bolo konečne o inom. Konečne vyplávali rôzne informácie na povrch. Karty s podozrivými sa trošku premiešali. Na môj vkus sa však toto udialo v knihe dosť neskoro. Ale nevadí, jednoducho tretia časť deja bola o dosť lepšia. Rozuzlenie bolo naozaj super, vôbec som nemala tušenie kto by mohol za tým byť. Neskôr mi to už dochádzalo samej ale aj tak som neodhadla všetkých.
Na knihe mi naozaj veľmi veľmi vadilo, že často tam boli spomenuté názvy piesní. A ak myslím často myslím naozaj často. Vždy keď si niekto pustil hudbu alebo niečo počúval, autor uviedol aj názov skladby a skupinu. Išlo mi to dosť na nervy, pretože mňa osobne vôbec nezaujíma čo postava počúva. Podľa mňa dej nemal až také grády na aké som zvyknutá z krimi žánru, na môj vkus to bolo málo zvrátené, pritom sa zdalo, že táto kniha bude samá zvrátenosť práve kvôli tomu Inštitútu so psychopatickými vrahmi. Preto si dovolím tvrdiť, že Hannibal je jednoducho lepší.
Dej kníh je trošku slabší ale ťažko očakávať dáke náročné čítanie keď táto kniha je pre malé holčiny. V prvom sa bude tak trošku s postavami zoznamovať čo je fajn, pretože tieto tri Monsterky (Rochelle, Venus a Robecca) som poznala skôr iba z obrázkov. Keby prvý diel je naozaj tak zlý, neprečítam ani tie zvyšné diely, pretože keď ma kniha jednoducho nebaví nebudem siahať aj po ostatných dieloch od autorky. No nie?! Knihy odporúčam už len z toho dôvodu, že ak ste fanúšikom týchto potomkov slávnych príšer mali by ste si ich určite prečítať pre vaše obohatenie. Knihy sa čítajú naozaj rýchlo, takže nezaberú vám veľa času.
Dej kníh je trošku slabší ale ťažko očakávať dáke náročné čítanie keď táto kniha je pre malé holčiny. V prvom sa bude tak trošku s postavami zoznamovať čo je fajn, pretože tieto tri Monsterky (Rochelle, Venus a Robecca) som poznala skôr iba z obrázkov. Keby prvý diel je naozaj tak zlý, neprečítam ani tie zvyšné diely, pretože keď ma kniha jednoducho nebaví nebudem siahať aj po ostatných dieloch od autorky. No nie?! Knihy odporúčam už len z toho dôvodu, že ak ste fanúšikom týchto potomkov slávnych príšer mali by ste si ich určite prečítať pre vaše obohatenie. Knihy sa čítajú naozaj rýchlo, takže nezaberú vám veľa času.
Myslím si, že kniha sa drží na tej istej dobrej úrovni ako prvý diel ale nastane tu pár zmien. Som veľmi rada, že celá kniha sa netočí iba okolo Raven Queen a Apple White. V tomto pokračovaní dostali väčší priestor hlavne Cerise Hood, dcéra Červenej Karkulky, matka Raven Queen a Maddie Hatter, dcéra Šialeného klobučníka z Krajiny zázrakov. Shannon Haleová v knihe viac pritvrdila, čo sa mi naozaj páči. Nastáva tu viacero zapeklitých situácií. Jednoducho je to už trošku drsnejšie. Samozrejme, že žiadne mŕtvoly, či odtrhnuté končatiny tu nie sú. Stále je to kniha hlavne pre deti a hm, ako by som to napísala, jemné spôsobné dievčatká? Jednoducho chcem tým povedať, že oproti prvému dielu sa tu toho udeje viac a budú tu aj viac napínavé a chaotické situácie. Takže samozrejme, že to beriem ako plus.
Neviem z akého dôvodu mi martinus nehodil moje meno aj keď som bola prihlásená ale kvôli vydavateľstvu to sem musím dať znova.
Dôvodom, prečo ma kniha hneď zaujala je ten, že nápad ako som spomínala je naozaj zaujímavý a neokukaný. Ďalším je aj ten, že zaujímam sa už pár rokov o sériových vrahov takže voľba bola jasná. Túto knihu si musím prečítať. Čo sa týka samotného čítania knihy, išlo to naozaj rýchlo, ale zdalo sa mi, že práve naopak dej sa tak trošku vlečie. Davy a jej rodina zistí pomerne rýchlo, že je HTS pozitívna ale to ostatné akoby sa dosť naťahovalo a zdržovalo, dúfam, že preto, že bude pokračovanie. Tak napr. do spomínaného výcvikového tábora sa Davy dostane až takmer pred koncom knihy, čo si myslím, že je dosť zvláštne, pretože tých udalostí v tábore mohlo byť viac a tým pádom by sa toho i viac udialo. Ten tábor akoby si žiadal viac vyhrotených a intrigánskych situácií, plus i rozvoj osobnosti Davy. Ale toto neberte ako sťažnosť, mne sa kniha napriek tomu páčila, no ako to už býva má to to svoje ale.
Sophie a Agatha sa pomerne dosť zmenili. Ale ako veľmi to vám bohužiaľ nemôžem prezradiť, pretože by som vám určite načrtla dáky spoiler. Možno začnete viac sympatizovať s postavami, s ktorými ste predtým toľko nesympatizovali. Ja napr. v jednej pasáži knihy som si Sophie naozaj zamilovala a naozaj som jej verila a vkladala do nej veľké nádeje. A potom to Agatha spackala, čím ma vlastne ona zase sklamala. Tak či onak hlavné postavy, vrátane princa Tedrosa, prešli určite niekoľkými riadnymi psychickými a dokonca aj fyzickými zmenami. Či už tými dobrými alebo zlými musíte posúdiť vy. No nie len postavy prešli zmenami. Prešla nimi aj samotná kniha a jej vzhľad.
Kniha je naozaj plná ilustrácií. Faktom je aj to, že je to vlastne obrázková kniha bez textu. Jediný text sú popisy k obrázkom, takže ak hľadáte niečo na čítanie počas dlhých večerov tu nepochodíte. Ak však ste milovníkom tejto mačičky alebo i všeobecne milovníkom mačiek táto kniha u vás na poličke nesmie chýbať. Určite aspoň jedna situácia veľmi presne opisuje správanie vašej mačky. Samozrejme ak dáku máte. Navyše obrázky sú naozaj trefné a sedí to na úplne každú mačku na svete. Mačky sú jednoducho bytosti, ktoré si robia to čo chcú ony, a na vás neberú nikdy ohľad. Niektoré obrázky možno neboli až tak vtipné aby som sa tu váľala po zemi, ale naozaj úplne všetky mi vyčarili úsmev na tvári a to je vážne pekný pocit.
Komiks je skôr určený pre mládež a tak je aj príbeh pre ne "prispôsobený". Je jednoduchý ale vôbec neurazí. A musím sa priznať, že som sa aj pomerne dosť nasmiala. Ja som bola spokojná, pretože to bolo príjemným oživením mojej pamäti a počas čítania som mala naozaj veľkú chuť hru zapnúť okamžite. Bohužiaľ v práci to bolo nemožné. Možno čo by som tak trošku vytkla je naozaj málo strán.
Rada by som bola objektívna, a preto ako pasívny čitateľ, ktorý hru nepozná by som ohodnotila komiks tak tých 3/5 ale ako fanúšik hodnotím 4/5, pretože kto hru pozná a strávil pri nej dlhé hodiny tak komiks mu je o niečo bližší. Preto vlastne prilepšujem.
