Faktor Scarpettová
1 / 2
Pracovala už od šiestej ráno, takže do deviatej mala za sebou dve pitvy. To najhoršie si nechala nakoniec – mladú ženu so zraneniami, obklopenú predmetmi, ktoré len kradli čas a človeka mýlili. Doktorka Scarpettová strávila pri tele Toni Darienovej vyše päť hodín. Vypracúvala si dôkladné diagramy a poznámky, robila desiatky fotografií. Celý mozog vložila do nádoby s formaldehydom, aby ho mohla ďalej skúmať, zozbierala a uskladnila väčší počet skúmaviek so vzorkami telesných tekutín a tkanív orgánov ako zvyčajne a zdokumentovala všetko, čo sa dalo. Tento prípad bol zvláštny nie preto, že by bol výnimočný, ale preto, že si protirečil. Spôsob a príčina smrti dvadsaťšesťročnej ženy boli skľučujúco nudné a nevyžadovali si rozsiahlu pitvu, aby sa človek dopátral k najzákladnejším odpovediam. Stala sa obeťou vraždy spôsobenej jediným úderom tupého, pravdepodobne viacfarebného predmetu do zadnej časti hlavy. Nič iné však nedávalo zmysel. Keď krátko pred svitaním našli jej telo na okraji Central Parku, asi desať metrov od Stodesiatej východnej ulice, predpokladali, že si šla večer v daždi zabehať a stala sa obeťou sexuálneho útoku a vraždy. Tepláky a nohavičky mala stiahnuté na členkoch, mikinu a športovú podprsenku vyhrnutú nad prsia. Okolo krku jej niekto dvojitým uzlom pevne utiahol polartecový šál a polícia a medicínsko-právni vyšetrovatelia z ústavu súdneho lekárstva na mieste činu usúdili, že vrah ju udusil časťou vlastného oblečenia. Bolo to inak.