rutina

teš sa že máš nohy že vstaneš holíš sa chystáš sa do roboty kým vedľa susedka sexuje hej tá po ktorej si šiel minule vzdychá o poschodie vyššie kým ty v kúpeľni zreteľne počuješ jej stony pritom ako si to rozdáva zozadu ohnutá cez práčku či vo vani s poštárom inštalatérom poslíčkom

teš sa že máš robotu že sa musíš trepať cez celé mesto aby si stihol to poondiate rokovanie kým ona nezamestnaná možno už opäť šuká do nekonečna tak ako i včera kým si čítal Bukowského a tváril sa že teba sa to netýka

hodnota vašej poézie je nula

sedela v okne vyzerala tak na dvadsať skladala Rubikovu kocku a na ďalšiu samovraždu to nevyzeralo

keby hádzala po mne pohľady pomyslel by som si čo ak sa niečo podarí veď už senilniem a napokon len nedávno som čítal Sexus

píšem svoj životopis narodil som sa vtedy a vtedy nechcem tu písať žiadne keby a tak ma láskavo prijmite bodka životopis dopísaný

položím pero vyjdem na balkón a stále tam vidím ju očividne sa nič nezmenilo

volala mi Murakamiho mačka a povedala že sa našla

a ona tam len tak sedí a vôbec jej nedošlo že v mojom živote sa niečo celkom naozaj pohlo

zatiaľ len sedí rovno a príliš sa nenakláňa

tak čo už pomyslím si dnes žiadne divadlo nebude zapálim si cigaretu a čakám

foter mi kúpil desaťkilové činky akoby nevedel že so svojím atrofovaným svalstvom hovno dvihnem

tupec

idem sa okúpať vstávam od písacieho stroja napúšťam si vodu pozriem sa na svoju pneumatiku zapijem vitamín a skontrolujem svoju pseudolásku z reklamy na onaniu

vtom zazvoní telefón a volajú mi z Raku

– Pán Hrubý? – Áno... – Vy ste nám prednedávnom posielali nejaké svoje básne... – Áno, spomínam si... – Chceli sme vám len oznámiť, že sú celkom zaujímavé, ale poetická úroveň v našom časopise ja nastavená veľmi vysoko a blá blá blá.

odmietli ma opäť zase

no čo už pomyslím si práve vo chvíli keď dievča z okna naproti celkom naozaj skočí

nerovnica

sedel som v čínskej reštaurácii premýšľal čo to majú za boha vraj Budhu či koho to

nárokoval som si na Aladina a jeho lietajúci koberec v domnienke že obídem vesmír pompézne strmhlavo

bude letné popoludnie na ihrisku sa budú hrať tvoje deti v tieni bude tridsať narodeninové zákusky sa budú pomaly kaziť

prechádzam časom je 3.15 a ja nezomriem nedostanem infarkt len v novom fraku pôjdem s Jankou do SND

hrajú Mizantropa a ja mám ľudí vcelku rád

vymyslel som si nerovnicu ty plus ja je menšie ako láska

kdesi mi chýba neznáma kdesi mi chýba naše X