Je až priveľa politikov, ktorí, na rozdiel od nás ostatných, nepovažujú pokrytectvo a lož za prejav nízkeho charakteru, ale za svoju povinnú výbavu. Morálka je im cudzia, niečo, čo nepoznajú – sú proti nej imúnni. Dávid sa náhlil domov. Ťažil ho obsah čierneho zošita a zároveň ho hnala aj zvedavosť, čo za tajomstvá ešte skrýva. Spomenul si na slová svojho otca: „Politika je obchod s mocou, ktorý sa riadi vlastnými pravidlami, nie sú to však pravidlá, ktoré rešpektujú slušní ľudia.“ Desivá príhoda doliehala na Dávida a Petru ako ťažká nočná mora, z ktorej sa nemohli prebudiť, hoci obaja bdeli. Už sa brieždilo, keď Petru premohla únava a zaspala. Prebudila sa po štyroch hodinách, no Dávida už doma nezastihla. Našla len jeho krátky odkaz: „Išiel som na stretnutie s Hlaváčom.“ Bola to chvíľka, na ktorú Macek celý čas čakal. Jeho útok bol prudký a nečakaný. Zaprel sa rukami o hranu stola a celou silou a váhou svojho tela ho prevrhol na Konrada. Ten sa pod jeho ťarchou aj so stoličkou zvalil na zem. V ďalšom okamihu už bol Macek pri ňom. Schmatol ho pod krk a spod saka mu vytiahol pištoľ. Natiahol záver a priložil mu ju k hlave. Agent, zabezpečujúci Konradovu ochranu, už nestačil zasiahnuť.