Úryvok z poviedky Mníchov

Večer, štvrťhodinu predtým, než sa začnú izraelské televízne noviny, volám domov, Galia mi povie, ako jej chýbam, že urobila fantastickú musaku podľa receptu dvoch tučných kuchárok, čo varili na kanáli 8, a že mi z nej zamrazí, že je príšerne teplo a ľudí to strašne vyčerpáva, že odpadávajú na uliciach (...) Jael trávi celé dní klebetením s kamoškami – sotva prestali trúchliť za skončeným mexickým seriálom, už sú posadnuté ďalším, každý deň sa stretávajú v byte niektorej z nich, aby si pozreli nasledujúcu epizódu, a potom sa nahlas hádajú, kto je dobrý a kto zlý, kto čo predstiera a kto koho podvádza a ktorá žena je s kým tehotná – človeku vstávajú vlasy dupkom, keď si uvedomí, čo v dnešnom svete zamestnáva mysle štrnásťročných deciek, no aj tak je to lepšie, než keby sedeli doma alebo sa túlali po obchodných centrách, kde sa odpaľujú a vyletujú do vzduchu šialení samovražední atentátnici. (...) Často sa mi sníva o ženách, no nikdy o Galii. Ženy v mojich snoch sú blonďavé Nemky, perfektné kópie dlhonohých levíc z námestia. Nie sú to však sny prešpikované romantikou, nežným hladkaním, túžbou, predohrou, nijaké márnenie času. Ženy sú vždy v posteli, pripravené, ležia na chrbte alebo kľačia na štyroch, nahé alebo v dráždivej bielizni, priesvitnej ako pavúčia sieť, a ja k nim pristúpim, vojdem do nich a celkom chladnokrvne ich prefiknem, lebo som plne sústredený na uspokojenie svojej žiadze, a preto ich aj poriadne vyobraciam. Ten pocit nie je pre mňa celkom neznámy, nový je iba ten agresívny spôsob, ako do nich búšim, dnu a von – zúrivo, až to naháňa strach, a veľmi často zozadu alebo v jednej z pozícií opísaných v Kámasútre, ktoré Galia odmieta vyskúšať. A ako ich preťahujem, uvedomujem si, že to nie je akt lásky, ale pomsty. (...) Nikdy, ani v skutočnosti, ani vo sne som nezažil taký nežný milostný akt, akoby sme to robili prvý a posledný raz. Stáli sme tvárou obrátení k sebe. Bol som nahý a ona od hlavy po päty oblečená. Natiahol som k nej ruku a naše prsty sa dotkli, ako zakaždým keď mi vydáva drobné, a ten dotyk mi prešiel napätým, netrpezlivým telom ako elektrický prúd. Najprv som jej zložil bielu šatku a odhalil lesklé vlasy, čierny vodopád sa jej rozlial až k bokom, zakryl jej chrbát aj prsia a šíril navôkol jemnú, ale intenzívnu vôňu jazmínu. Spoločne sme sa pustili do vyzliekania, ja s jednoznačným cieľom, ona síce hanblivo, ale v ošiali vášne si stiahla sveter, hoci sa musela pod ťažkou záplavou vlasov popasovať s komplikovaným zapínaním, rozopla si gombíky na blúzke, zobliekla dlhú sukňu stiahnutú okolo drieku elastickým pásom, a bavlnené kombiné, potom podprsenku ušitú z akejsi ligotavej látky aj nohavičky z rovnakého materiálu. Jej hodvábna pokožka, v zime aj v lete skrytá pred slnkom, mala mliečnobiely nádych.