„Vy mladé ste ešte plné predsudkov. Nedovolíte chlapom tamto ani toto, análny sex vám pripadá nečistý...“ „Panebože.“ Sestra si upila vína: „Toto píšeš v tých svojich knihách, mami?“ „Nepíše,“ povedala som, „mám ich prečítané všetky. Toto z nej urobil ten mladý chlap.“ „Tento mladík,“ usmievala sa mama a na vidličku si napichávala všetky hrášky zo zemiakového šalátu, „mi povedal – pusti to zo seba. Hovor, na čo myslíš. Hovor nahlas a otvorene. Využi každú minútu na to, aby si bola sama sebou. Zabudni na konvencie, zabudni na to, čo sa patrí...“ „Aha,“ povedala sestra. „Mami,“ naklonila som sa k nej celkom blízko a počkala, kým si vysmrká nos. „Čo, moja?“ „Poznáš Mázikovú? Evu Mázikovú?“ „Jasné, to je tá veľká a hlučná.“ „Teraz gestikuluješ a hovoríš ako ona. Akoby si bola nadrogovaná.“ Mama sa neurazila. Rozhodila rukami a skoro ma trafila. „Som zamilovaná, to je celé.“ Sestra sa tvárila pobavene, v ruke držala pohár vína. Bola pekná. Veľmi pekná. Potichu si usrkovala. Zložila som príbor a povedala: „Takže vy ste teraz veľmi šťastné. Super. Ja jediná neviem, čo to je, byť zamilovaná.“ Mama pozbierala taniere a vstala od stola. „Od istého veku by si sa už s ostatnými ľuďmi nemala porovnávať. Nevieš, akou cestou prešli a čo všetko museli prežiť, aby sa dostali tam, kde sú...“ Moja mama bola múdra, preto ju všetky ženy tak milovali. „Je to tak, ako povedal Števo Skrúcaný v nejakom rozhovore,“ dodala, „hovoril o internetových diskusiách a smutne poznamenal, že je zvláštne, ako ľudia dokážu nemať radi človeka, ktorého v živote nestretli.“ O polnoci sme si zapálili prskavky a na terase maminho domu sme nimi veselo mávali. „Šťastný nový rok!“ zakričal sused, čo mal pestrofarebné úle, v ktorých choval včely. „Šťastný nový rok aj vám!“ kričali sme my. A potom sme pili šampanské, jedli chuťovky z vajec a uhoriek a pozerali hlúposti v telke.
A mesto sa už ponorilo do úplnej tmy, ľudia šli spať, pouličná lampa ospalo blikala len na nás tri. Na mamu s lyžiarskou baranicou na hlave a s nohami v lavóre s horúcou slanou vodou. (Odhlieňuje to vraj dutiny.) Lúštila krížovku, a keď nevedela, nahlas si pýtala radu. Od sestry, ktorá sedela za stolom a ťukala do telefónu novoročné esemesky. A odo mňa. Sedela som za počítačom, hľadala zaujímavé miesta v New Yorku, obchody a múzeá a tak, nech v júni nevidím len Sochu slobody. Keď som našla niečo, čo sa mi páčilo, prečítala som im to. Obe to uznali za skvelý nápad, mama kývala hlavou tak prudko, že jej brmbolce z čiapky udierali do čela, a sestra zdvihla aj palec na pravej ruke. Bolo to strašne dobré. Domácke. Náš posledný pohodový večer. Taký ten babský. A silvestrovský. Potom sa to celé nejako posralo.