Epilóg
Koncom augusta, v roku 2007, zavítali dvaja zrelí päťdesiatnici do baru Vanesa v Západnej. Obaja boli miestni a stáli zákazníci. Prichádzali presne o pol piatej. Podľa ich príchodu mohli si ostatní naprávať svoje hodinky. Cestou ku stolu, ktorý sa nachádzal v ľavom zadnom rohu, pozdravili a posadili sa oproti sebe, ako boli zvyknutí. Barmanka Kristína ich ako vždy obslúžila. Pred oboch postavila pivá. Obaja si zapálili cigaretu, vyfúkli dym a prvý, len o polroka starší, sa spýtal:
- Fero, počul si o tom, že zomrel bývalý mäsiar Juriga?
- Nevrav! Čo sa mu stalo?
- Neviem. Viem len toľko, že v posledných mesiacoch sa mu podlomilo zdravie.
- To je smutné. A teraz, kto vedie jeho predajňu?
- Jeho dcéra.
- Ktorá?
- Mal len jednu. Volá sa Tereza a za manžela mala istého notára, ale s tým sa rozviedla.
- Paľo, myslíš toho Bohumilého?
- Áno, toho, ale neskôr sa vydala za policajta, - podotkol, odpil z piva a dodal:
- Fero, keď pred dvanástimi rokmi nebohý Juriga vydal svoju dcéru za toho notára, svadbu mali v sále zámockého depozitu. Ale, poviem ti, to bola svadba!
- Čo to bolo za svadbu? - spýtal sa Fero a napil sa tiež.
- Správna svadba, taká aká má byť.
- Paľo, to je aká?
- Stoly sa žrádlom a pijatikou prehýbali. Všetci jedli a pili ako neuviazaní. Dve muziky im vyhrávali. V noci sa svadobčania pobili, vraj aj kobylincami po sebe hádzali. Aj ženích dostal riadnu po papuli a nevestu niekto pretiahol. Napokon všetci blvali, len jediný pán farár vrackali.
- Tak, tomu sa povie riadna svadba!
- Fero, to je námet! Mal by si o tom napísať.
- Pouvažujem o tom ...
