Cieľ
1 / 13
„Trochu som sa na teba povypytoval.“
Vážne? No doriti. Síce mi to lichotilo, no trochu ma to aj vystrašilo. Vypytoval sa na mňa a ľudia mu ochotne kadečo narozprávali. Okrem Hope a Carin som s rovesníkmi veľa času netrávila.
Viem, že občas ľuďom pripadám odmeraná...
Fajn, mrcha. Odmeraná je len krajšie slovo pre mrchu. Neteší ma, že ma spolužiaci za ňu považujú, ale s tým nič nenarobím. Nemám čas ani energiu klebetiť s nimi ani chodiť po prednáškach na kávu a tváriť sa, že zapadám medzi prachaté decká, ku ktorým patrí väčšina študentov tejto školy.
„Chcem ti len povedať,“ pokračoval, „že to chápem. Máš kopu povinností a ja ťa nežiadam, aby si nosila moju hokejovú bundu, nastokla si môj pečatný prsteň a bola moja frajerka.“
Obraz dokonalej frajerky, ktorý mi práve vykreslil, ma pobavil. „A o čo ma teda žiadaš?“
„O rande,“ odvetil jednoducho. „Jedno rande.“