Prečo som taký nešťastný?

Z 50 % je to vo vašich génoch

Najväčšia prekážka v tom, aby ste boli šťastní, je vo vašich génoch. Výskumníci zistili, že tendencia byť šťastný alebo nešťastný závisí približne z 50 % od genetiky. Nezáleží na tom, koľko zažijete šťastia: či získate veľký dom, veľký diamantový prsteň, povýšia vás, postupom času vaše šťastie vybledne a vrátite sa k „prednastavenému stupňu“ šťastia, ktoré ste zdedili. V Škótsku vedci, ktorí skúmajú chronicky deprimovaných ľudí, identifikovali variáciu bežnú u týchto ľudí v géne, ktorý ovplyvňuje to, ako telo spracúva serotonín, mozgový hormón. Vďaka nemu sa človek „dobre cíti“. Tento objav pomáha vysvetliť, prečo sa v jednotlivých rodinách depresia dedí. Dr. Richard Davidson, PhD., psychológ na univerzite vo Wisconsine, používal prístroj na vytváranie obrazu mozgu, aby ukázal, že množstvo glukózy spaľovanej v mozgu sa u ľudí dosť podstatne líši. Čím väčšia aktivita sa vykonáva v prednej časti mozgu daného človeka, tým je táto osoba šťastnejšia a má väčší entuziazmus. Využíval tiež EEG, pri ktorom pripojil elektródy na kožu na hlave, a meral, ktorá časť vydáva najväčší elektrický prúd. Dokázal, že určité mozgy majú predispozíciu prežívať šťastie väčšmi ako iné mozgy. Jeho štúdia sa končí konštatovaním: „Jednoducho sa s ním narodíte (so šťastím).“ Na Marylandskej univerzite sa testujú dvojdňoví novorodenci. Zistilo sa, že deti, ktoré sa často usmievajú, majú väčšiu aktivitu v ľavej prednej časti mozgu a tieto charakteristiky ostávajú nezmenené, keď tieto deti starnú. Výskumníčka Arianna Shahanfahrová zistila, že deti prichádzajú na svet s istou biologickou predispozíciou na prejavovanie určitých emócií. Thomas Bouchard, PhD., psychológ na Minnesotskej univerzite, robil výskumy, ktoré zistili, že identické dvojčatá, či už ich vychovávali spolu alebo oddelene, predsa len majú spoločnú predispozíciu. Tento psychológ píše: „Keby našu osobnosť utváralo iba prostredie, identické dvojčatá vychovávané oddelene by sa v ničom na seba nepodobali. A predsa, sú si rovnako podobné ako identické dvojčatá vychovávané spolu. Takže máme pred očami 50 %-ný vplyv genetických faktorov.“ David T. Lykken, behaviorálny genetik na Minnesotskej univerzite, publikoval výsledky výskumu 1 500 párov dvojčiat v časopise Psychological Science, v ktorom uvádza: „Asi polovica nášho pocitu osobného blaha je ovplyvnená naším ,prednastaveným stavom‘, ktorý pochádza z genetickej lotérie, a druhá polovica z bolestí a radostí posledných hodín, dní alebo týždňov.“ Lykken tiež tvrdí: „Životné okolnosti, ako sú plat, vzdelanie alebo manželský stav, sú schopné vysvetliť len dve percentá variácií v rámci každého páru dvojčiat. Tí, čo sú na prestížnych miestach alebo profesiách, nie sú šťastnejší ako ľudia pracujúci v montérkach. Ani tí, čo si dokončili doktorát, nie sú o nič šťastnejší ako ľudia, ktorí nikdy nedokončili ani ôsmy ročník základnej školy. Môžete predvídať úrovne šťastia oveľa lepšie, keď poznáte výsledky toho druhého identického dvojčaťa v páre.“ Takisto hovorí: „Takmer každá črta má genetické korene: plachosť, agresivitu, šťastie, depresiu, kriminálne správanie a dokonca aj tradičné hodnoty a náboženstvo.“ Lykken zdôrazňuje, že aj prostredie zohráva dôležitú úlohu v celkovom správaní a charakteristických črtách. Hoci výskum poukázal na genetickú spojitosť s črtou šťastia, neprítomnosť tohto genetického komponentu neznamená, že budete nešťastní. Vyhlasuje: „Môžete byť šťastní dokonca aj bez konkrétnej genetickej výbavy. Rozumný životný štýl vám môže pomôcť odraziť sa nad váš prednastavený genetický stav.“ Iní experti sa zhodujú v tom, že vplyvy prostredia a osobná motivácia prejdú dlhú cestu v procese modifikovania našich zdedených vlastností. „Šťastie možno definovať ako pozitívne emócie bez negatívnych emócií,“ povedal Auke Tellegen, PhD., profesor psychológie na Minnesotskej univerzite a spolupracovník Davida T. Lykkena, ktorý robil výskum o šťastí, osobnom blahu a génoch. Tellegen tvrdí: „Asi päť percent z nášho blaha možno pripísať genetike, ale vo všeobecnosti šťastie závisí od toho, ako spracovávame emócie.“ Ešte dodáva: „Gény nám poskytujú hardvér pre šťastný život, ale softvér pochádza z učenia.“ Štúdia Dr. Boucharda o geneticky identických dvojčatách, ktoré boli v detstve rozdelené a vychovávané oddelene, ukázala, že genetika má veľký vplyv na osobnostné črty, trávenie voľného času, profesijné záujmy, ba aj na spoločenské postoje. Adoptované deti majú tendenciu podobať sa v osobnostných črtách na svojich biologických rodičov viac ako na svojich adoptívnych rodičov. Identické dvojčatá vychovávané oddelene majú vlastnosti, ktoré sa podobajú jedna na druhú presne tak, ako je to u identických dvojčiat vychovávaných spolu. Dokonca aj v rámci uznávania tradičných hodnôt sa zdá, že miera sociálneho a náboženského konzervativizmu je do veľkej miery genetického pôvodu. Výskum behaviorálnej genetiky ukazuje, že prostredie je jednou z hlavných ciest, akými gény ovplyvňujú myseľ. Prežité skúsenosti vplývajú na intelektuálny a emocionálny vývin. Aktívne a dobrodružné dieťa má väčšiu paletu zážitkov než dieťa pasívnejšie alebo nesmelé. Nazýva sa to reaktívna korelácia génov s prostredím. Rodičia s vysokým IQ majú veľkú pravdepodobnosť, že potomkom poskytnú väčšiu intelektuálnu stimuláciu a dajú im aj genetickú výhodu. To sa nazýva pasívna korelácia génov s prostredím. Ale najdôležitejšia je aktívna korelácia génov s prostredím, ktorá spôsobuje, že vyhľadávate zážitky, ktoré sú kompatibilné s vašimi genetickými tendenciami. Ak máte cukrovku alebo vysoký krvný tlak (oboje je geneticky dané), môžete si kontrolovať vašu úroveň cukru alebo krvný tlak diétou a cvičením. Ak máte genetickú tendenciu mať nadváhu, môžete byť chudí, ale musíte na tom tvrdšie pracovať. Aj geneticky chudý človek musí pracovať na tom, aby bol štíhly. Takisto môžete prekonať genetickú tendenciu, aby ste boli nešťastní, a to tým, že použijete v praxi myšlienkové procesy, aké som naznačila v tejto knihe. Ako je pravák s amputovanou pravou rukou schopný preučiť svoj mozog na používanie ľavej ruky, tak aj geneticky nešťastný človek dokáže pretvoriť svoj mozog, aby myslel ako pozitívna osoba. Urobí to tak, že si preprogramuje myšlienky. Ak myslíte pozitívne, privoláte si šťastie, no ak myslíte negatívne, objaví sa nešťastie. Ak si teda zvolíte šťastie, musíte sa naučiť kontrolovať vnútorné myšlienkové procesy tým, že si ich znova nacvičíte. Áno, môžete sa dokonca naučiť aj zvrátiť vaše negatívne vnútorné myšlienky a premeniť ich na pozitívne, milujúce myšlienky, myšlienky, ktoré vám prinesú šťastie, to vám zaručujem. Ale najskôr sa musíte utvrdiť v tom, že si zaslúžite šťastný a nie nešťastný život plný živorenia a biedy. Váš život je ako veľký interaktívny film, v ktorom môžete kontrolovať jeho udalosti.