Zabijak sa vracia
1 / 2
Keď dorazili na ostrov, Douglas už spal. Elizabeth s pestúnkou uložili deti a Michael sa zatiaľ v spálni vybalil. Vlasy mu napáchli Káhirou – výfukové plyny, prach a dym z horiaceho dreva -, tak sa šiel osprchovať. Potom sa vrátil do spálne, kde Elizabeth sedela pri toaletnom stolíku a odkladala si náušnice a prstene. Spomenul si na časy, keď takto trávila aj hodinu, spokojná so svojím výzorom aj s tým, že sa jej ho podarilo zdokonaliť. Teraz to však robila náhlivo a ľahostajne ako robotník pri bežiacom páse. Michael od odchodu do výslužby nerobil nič narýchlo a nechápal, prečo sa ostatní tak ponáhľajú. „Prečo si letel do Káhiry?“ spýtala sa Elizabeth a prudkými pohybmi si prečesávala vlasy. „Lebo tam pred pár dňami zavraždili jedného z vodcov Hamasu.“ „Ahmada Husajna, však? Čítala som o tom v Timesoch.“ „Zaujalo ma niečo na spôsobe, akým ho zlikvidovali. Tak som ta odletel a zaklopal na dvere niekoľkých starých známych.“ Porozprával jej o stretnutí s Júsufom Háfizom a o tíme agentov Mossadu, ktorých sledovala egyptská kontrašpionáž. Nakoniec spomenul videokazetu. „Chcem si ju pozrieť,“ nástojila. „Je na nej zachytené, ako zastrelia človeka, Elizabeth.“ „To som už videla.“ Vložil kazetu do prehrávača. Na obrazovke televízora sa zjavila pouličná scéna, z mešity vychádzali muži v galabijach. O niekoľko sekúnd sa prihnal motocykel. Vodič prudko zabrzdil pri schodoch mešity a ruka mu vyletela nahor. Niekoľko ráz vystrelil, ale pištoľ s tlmičom vydala iba slabý zvuk. Guľky zasiahli drobného bradatého muža, na bielom rúchu sa zjavili krvavé škvrny. Motocyklista vypálil ešte dvakrát, pričom zasiahol ďalšieho muža do hrude a tretieho do krku. Vzápätí sa motor rozreval a strelec zmizol v hustej premávke. Michael zastavil pásku. „Preboha,“ vydýchla Elizabeth. „Podľa mňa by to mohol byť on,“ povedal Michael. „Myslím, že to bol Október.“ „Ako si na to prišiel?“ „Videl som, ako sa pohybuje. Videl som, ako zaobchádza so zbraňou. Videl som, ako mu ruka vyletí nahor tesne predtým, než vystrelí – to bol jeho typický pohyb.“ „Mal predsa prilbu, nevidel si mu do tváre. Záznam nič nedokazuje.“ „Možno nie, možno áno.“ Michael pretočil nahrávku na začiatok a Ahmad Husajn ožil. Do záberu vletel motocyklista a šmykom zastal. Vrahova ruka vyletela nahor a Michael zastavil obraz v okamihu, keď namieril zbraň na prvú obeť. Michael prešiel ku skrini, otvoril ju a z hornej poličky zobral menšiu škatuľu. Vybral z nej pištoľ. „A to je čo, dočerta?“ „Jeho zbraň,“ odpovedal Michael. „Tá, čo mu vtedy v noci spadla do vody. Beretta kalibru deväť milimetrov. Nie som si istý, ale myslím, že rovnakú pištoľ použil aj zabijak v Káhire.“ „To predsa nie je nijaký dôkaz,“ namietla Elizabeth. „Zbraň mu vypadla, lebo som ho trafil do ruky.“ Michael poklopkal na obrazovku televízora. „Do pravej ruky, v ktorej aj teraz drží pištoľ.“ „Čo tým chceš povedať, Michael?“ „Strieľal som vtedy z browningu. Guľka mu pravdepodobne roztrhala šľachy a polámala záprstné kosti; musela mu po nej ostať nepekná jazva. Keď mu ju na ruke uvidím, budem s istotou vedieť, že je to on.“ „Na takú diaľku predsa nijakú jazvu neuvidíš.“ „Počítače Agentúry vedia odhaliť na videonahrávke aj najmenší detail. Chcem, aby túto pásku preskúmali, či na nej niečo nenájdu.“ Elizabeth vstala a vypla televízor. „No a čo, ak je to naozaj on? No a čo, keď ešte vždy žije a opäť zabíja! Musíme sa o to starať?“ „Jednoducho by som to rád vedel.“ „Už nám nemôže ublížiť. Ty a tvoji kamoši z Agentúry ste tento dom zmenili na pevnosť. A nehovor mi, že šofér, ktorého si mi najal v New Yorku, nepracuje pre CIA.“ „Nie je zamestnancom Agentúry,“ spresnil Michael. „Ale z času na čas nám s niečím vypomôže.“ „Nosí zbraň?“ „Čo na tom záleží?“ „Odpovedz mi. Chodí ozbrojený?“ „Áno, nosí zbraň, lebo som ho o to požiadal.“ „Preboha,“ vzdychla si Elizabeth a zahasila svetlo. Ľahla si a pritiahla prikrývku až k brade. Michael k nej vkĺzol. „Skončilo sa to, Michael. Je po všetkom.“ „Kým je nažive, nič sa neskončilo.“ „Takmer som ťa stratila. Keď ťa postrelil, držala som ťa v náručí a modlila sa, aby si nezomrel. Videla som, ako ti z rany tečie krv. Už nikdy to nechcem zažiť.“ Michael ju bozkal na ústa, ale pery mala stisnuté. Obrátil sa na chrbát a zatvoril oči. Vzbĺkla zápalka a vzápätí zacítil cigaretový dym. „Ide o ňu, však? O Saru Randolphovú. Už vyše desať rokov si ňou posadnutý.“ „Mýliš sa, nie som.“ „Si posadnutý túžbou pomstiť sa za jej smrť.“ „Toto nemá nič spoločné so Sarou. Ide o nás. Aj nás sa pokúsil zabiť.“ „Si odporný klamár, Michael.“ Zahasila cigaretu v popolníku na nočnom stolíku a prudko vyfúkla dym. „Nepochopím, ako si vôbec mohol robiť špióna.“