Žena visela na hromozvode a chaoticky kývala nohami. Občas zavadila špičkou topánky o panel, ale nevedela nájsť oporu. Iba čo si obdrala lak o drsný múr. Visela tak nemožne a tak bezmocne, že okoloidúci sa zastavovali v nemom úžase a s vyvrátenými hlavami sledovali nezvyčajné divadlo.

Nebolo to divadlo. Žena bojovala o život.

Horná škára medzi panelmi bola privysoko, aby sa zachytila rukou, a spodná prinízko, aby na ňu dosiahla nohou. Skúsila to znova, ale špicatá lodička na vysokom opätku sa vyzula a padla dole na trávu.

Padala dlho. Z tretieho poschodia to trvalo nekonečne dlho.

Ruky sa jej šmykli a posunula sa o pol metra nižšie. Konečne dosiahla na parapet, ale nohu musela vysunúť tak ďaleko, že celá váha tela spočinula na rukách. Hromozvod bol tenký, studený a klzký. Nemohla sa dlho udržať.

Opäť roztiahla nohy.

Pristavilo sa pár chlapov a so záujmom civeli hore. Mala iba minisukňu a ako rozťahovala nohy, bolo vidieť červené nohavičky.

Bosá noha sa šmykla z parapetu a telo sa otočilo a zhuplo ako na hrazde v cirkuse. Keď sa vracalo späť, bolestivo vrazilo do múru.

Skúsila rúčkovať dole a nohami naširoko rozkročenými udržovať rovnováhu. Jedna ruka sa jej šmykla a z ramena jej niečo spadlo. Žuchlo to do rozmočenej trávy tesne vedľa topánky. Nikto z chodníka sa ani nepohol. Nikto nič nezbieral. Padajúce kúsky neboli zaujímavé. Čakali, kedy padne ona.

Pozrela dole pod seba, potom sa chvíľu snažila pretlačiť hlavu medzi ramenami a pozrieť hore, akoby čakala pomoc práve odtiaľ. Pomoc neprichádzala, ale sily ubúdali. Chcela sa znova pozrieť dole, ale už nevládala, zatlačila hlavou a ruky povolili.

S hlavou v záklone a rukami a nohami naširoko rozhodenými začala padať.

Jedna žena na chodníku vykríkla.

Aj jeden chlap v montérkach.

Žena dopadla na chrbát s rukami a nohami naširoko roztiahnutými ako lietajúca veverička po nevydarenom skoku. Blany medzi končatinami nemala, padala oveľa rýchlejšie než poletucha. Zaborila sa do blata a voda z rozmočenej trávy odfrkla až na chodník. Mamičke s kočíkom zašpinila perinku a muža v montérkach ostriekala celého.

Diváci na chodníku čakali iba na tento okamih, ale keď prišiel, zostali ako obarení. Naozaj spadla.

Prvý sa prebral malý chalan so slúchadlami okolo krku. Chcel povedať zavolajte niekto sanitku, ale povedal iba za...

Žena na trávniku si položila ruky na brucho, chvíľu váhala a potom sa zaprela o lakte. Posadila sa, poobzerala a vstala. Vôbec nie namáhavo. Skôr opatrne. Pár ráz sa zakymácala ako po opici, obula si poltopánku, čo ju predbehla, kabelku si znova prehodila cez plece, napravila si neprirodzenú blond parochňu, čo sa jej zošmykla na plece, a krížom cez rozmočený trávnik zahla za roh.

Iba tí, čo stáli najbližšie, si všimli, že z nosa jej tečie krv, oči má opuchnuté a podliate krvou, hornú peru rozťatú a obidve zápästia omotané rozhryzenou lepiacou páskou.