Sotva to dopovedal, buchli vchodové dvere. Danielovi sa zrýchlil dych. Je to tu. Zbadala ho hneď, ako vošla. Mala zvláštne tušenie, už keď uvidela pred domom taxík. Nebola schopná čokoľvek povedať, len tam stála s nákupnými taškami v rukách ako obarená. Nevedela, či sa má smiať, alebo plakať. Odrazu zatúžila rozbehnúť sa k nemu a hodiť sa mu do náručia. Lenže vzápätí si pripomenula, prečo od neho odišla a znova sa v nej prebudila potláčaná nenávisť. Želala si, aby odišiel. Tie dva mesiace odlúčenia ho mali predsa presvedčiť o tom, že už oňho nemá záujem. A on sa zjaví, práve keď to najmenej čaká.