Drobec vedel, že George hovorí pravdu, ale neotočil sa. Prečo by mu mal neustále rozkazovať? Ani po smrti s tým neprestal. Iste, nie on, ale George prišiel s plánom roztočiť megazáťah, o akom snívajú všetky bezvýznamné zlodejské nuly. "Ibaže my by sme to skutočne dokázali," hovorieval. Lenže väčšinou, iba keď sa ožral alebo nahulil. Drobec si nebol nikdy istý, či skutočne verí tomu, čo rozpráva. Väčšinu času podnikali malé záťahy vo dvojici. Napriek nafúknutým rečiam, aké George viedol posilnený chľastom alebo trávou, mu očividne stačili. Možno bral megazáťah v Ocoma Heights iba ako hru alebo ako to, čo nazýval slovnou masturbáciou, keď videl v televízii trpákov s kravatami rozprávať o politike. Drobcovi bolo jasné, že George je hlavička. Vždy však pochyboval, či má na to aj gule. Ale čo teraz, keď je mŕtvy? Drobec, odkázaný sám na seba, nepodával bohvieaké výkony. Jediný raz, čo po Georgeovej smrti skúsil podfuk so zmenkami, musel prášiť ako s nasoleným zadkom, aby ho nedostali. Pritom postupoval presne ako George. Najprv vyhľadal meno vdovy v čiernej kronike. Začal táraninami, ktoré sa od neho naučil. Vzápätí jej ukázal zmenky (v chalupe ich mali celé kopy a navyše majstrovsky sfalšované). Vysvetlil, ako mu je ľúto, že prichádza v takej smutnej chvíli, ale vraj obchod je obchod a on si je istý, že to pani chápe. Vdova prikývla. Pozvala ho do predsiene a odišla po šekovú knižku. Ani na okamih mu nenapadlo, že zavolá políciu. Keby sa nevrátila a nenamierila naňho zbraň, pravdepodobne by u nej ostal trčať až do príchodu polície. Jeho zmysel pre čas nestál za veľa.