Pokazená báseň

Tam na začiatku si niečo pokazil, slabiku, slovo, samohlásku, a teraz je báseň nejedlá ako zavarené jahody s klobúčikom plesne.

Tam na začiatku to niekto pokazil, Hospodin, dvadsiaty štvrtý pár chromozómov, a teraz je báseň zahrabaná ako modlitebný šál v masovom hrobe.

Tam na začiatku si niečo pokazil, oženil si sa, rozviedol, a teraz je báseň ukradnutá ako syn otcovi a otec synovi.

Tam na začiatku ťa niekto pokazil, nedal ti ostré lakte, tupé svedomie, a teraz je s básňou zle ako s klaunom, čo vravel pravdu kráľovi.

Báseň je pokazená, niečo jej chýba, už ju neopravíš, ako svoj život, predkov, dejiny, ostane taká.

Jahoda v kvasiacom cukre.

                    (Bezpečné miesto, 1987)

Červom nevonia

Červ v elektronickom mikroskope sa hadí a hadí, dáva za pravdu vedcovi: „Predĺžili sme mu život o 40 percent.“ Hlas ustatý, oči červené. „Zaplatí za to nezáujmom o párenie, nič mu nebude voňať…“

„Život na Zemi vznikol iba raz. Červy tu boli pred nami. Sme v príbuzenstve so všetkými tvormi.“

Vieme....... Červy to vedia....... Už sa tešia na svojich príbuzných....... Aj keby sme im nemali voňať....... Aj keby sme im nepredĺžili život. Pária sa, aby boli pripravené....... Aby tu boli....... Aj vtedy, keď si požijeme dlhšie, než by sa patrilo....... Na slušných ľudí....... Ktorým život vonia.

                    (Poďme, vyrážame, 2008 – nový cyklus)