Mary Baloghová: Pavučina lásky

Bola mrazivá noc, hoci bol začiatok mája. Nepršalo, ale oblohu pokrývali ťažké mraky a silný vietor prebodával ľahko oblečenú mladú dámu, kráčajúcu mu v ústrety, ako tisíc nožov. Tenký tmavý plášť, ktorý mala prehodený cez ešte tenšie plesové šaty, ju takmer vôbec nechránil. Alexandra Purnellová sa zachvela a sklonila hlavu. Neobrátila sa však k tanečnej sále napriek lákavej žiare stoviek sviečok presvitajúcej cez vysoké okná a napriek spomienke na desiatky veselých hostí oblečených do pestrých šiat. Aj napriek tomu, že v miestnosti, z ktorej práve vyšla, bolo teplo – azda trochu priteplo, keďže presklené dvere do záhrady boli pevne zatvorené pred nevľúdnym počasím. Nech to však vyzeralo akokoľvek bláznivo, Alexandra uprednostnila nepohodlie prechádzky osamote v záhrade pred radosťami tanečnej sály – aspoň nakrátko. Takéto počasie jej vlastne vyhovovalo. Keby bolo teplejšie alebo nefúkal taký vietor, nepochybne by sa vonku prechádzalo viacero hostí a ona by sa nemohla utiahnuť do ústrania. Obzrela sa, ale nikoho nevidela. Ani vo francúzskych oknách sa nečrtali vyčítavé tváre, ktoré by sledovali jej dočasný únik. Aj tak sa však inštinktívne presunula ďalej od svetiel domu a bližšie k tmavej zadnej uličke oproti stajni. Alexandra sa opäť zachvela a schovala si bradu za ruku, ktorou pevne zovierala kapucňu. Dýchala si do zovretej dlane. Bolo bezpochyby bláznivé, že takto utiekla. Na črieviciach má určite škvrny od trávy. A hladký uzol, na ktorom trvala napriek prosbe pestúnky Reyovej, aby si vlasy upravila vhodnejšie na takúto vzácnu príležitosť, bude pod pevne stiahnutou kapucňou sploštený a rozstrapatený. Nemôže tu byť, dokedy chce. Onedlho sa bude musieť vrátiť. Má už dvadsaťjeden rokov. Prežíva svoju prvú a možno aj jedinú naozaj aktívnu sezónu v Londýne, kde sa musí zúčastňovať na všetkých možných zábavách miestnej smotánky. Ocko sa bez varovania rozhodol, že ju treba riadne uviesť do spoločnosti ešte skôr, ako oficiálne oznámia jej dlho plánované zásnuby s vojvodom z Peterleighu. Ocko, mama, jej brat a ona si prenajali dom na Curzon Street. Odvtedy uplynul mesiac, počas ktorého sa stretli so všetkými správnymi ľuďmi a zúčastnili sa na všetkých správnych slávnostiach. Mala by byť šťastná. Väčšina mladých dám by bola na jej mieste vzrušená. Ona sa však pri ostatných dievčatách, ktoré uvádzali do spoločnosti, cítila nepatrične. Taký život nepovažovala za pohodlný. Jej minulosť ju nemohla pripraviť na veselosť a ľahkovážnosť Londýna. Až teraz si plne začínala uvedomovať, akú prísnu a úzkoprsú výchovu dostali s Jamesom v Dunstable Hall. Jej ocko neschvaľoval takmer nijakú zábavu či osobnú radosť. Každá myšlienka, slovo, skutok sa krútili okolo cirkvi a Písma a ockových prísnych názorov na poctivosť a morálku. A na rozdiel od Jamesa nechodila ani do školy, kde by mohla zistiť, že okrem domova existuje aj iný svet.