Cay Rademacher: In Nomine Mortis

Majster Philippe si zamyslene prešiel rukou po hlave. "Možné to je. Ktosi mu otvoril kapsu, no nemal čas zobrať z nej mince. Seržanti kohosi zatkli. Myslím, že je načase vyspovedať ho." Keď sme sa dvíhali z podrepu, pohľadom som opäť zavadil o skrvavenú kŕčovito zovretú ruku mŕtveho. Predtým som si ju z ostychu poriadne neprezrel, no teraz sa mi zazdalo, akoby som vedľa nej čosi uvidel. Na dlažbe. Nejaký nápis! "Pozrite sa, majster Philippe!" zvolal som. "Náš brat nám pred smrťou zanechal odkaz. Čosi tu napísal." Celý rozrušený som priskočil k jeho ruke, a - veru, so zahanbením sa priznávam - mal som radosť ako poľovník zo vznešeného rodu pri dvíhaní trofeje ulovenej zveri. Dúfal som, že Heinrich z Lübecku z posledných síl napísal meno zločinca, ktorý ho skolil. Caelum et terra transibunt verba autem mea non transient. No nemožno opísať prekvapenie, čo sa ma zmocnilo, keď som si odkaz prečítal. Na dlažbe boli krvou napísané kostrbaté rozmazané písmená: Terra perioeci. "Krajina Perioekov," prečítal nahlas majster Philippe a jeho tvár po prvý raz, odkedy som ho uvidel, odrážala nekonečné prekvapenie, ktoré ho priam ochromilo. Už nikdy som ho nepristihol takého prekvapeného. Zrejme sa ešte nestretol s takou veľkou záhadou, pomyslel som si v tej chvíli celý vyľakaný a rozochvený. "Čo to znamená?" spýtal som sa potichu. Kde leží tajomná krajina Perioekov? Prečo Heinrich z Lübecku v okamihu smrti napísal práve tieto slová? Ako nám pomôžu nájsť vraha?