Sylvia Jurewitz-Freischmidt: Vládkyne Louvru

Tajomný neznámy? Cesta do Bordeaux trvala dvanásť dní. Keď sa sobášny sprievod konečne blížil k cieľu, pricválala k nemu skupina mladých mužov, jeden z nich zamieril priamo k obloku Anninho koča a strhol si z hlavy klobúk zdobený perom. Dlhé tmavohnedé zvlnené vlasy, úzka bledá tvár, samopašne blýskajúce oči a šibalský úsmev: "Io sono incognito!" zašepkal sprisahanecky, zasmial sa a odcválal. Žeby to bol jej nastávajúci? Je predsa celkom milý, ani trochu odmietavý či uzavretý. Anna s úľavou, takmer radostne pokračovala v ceste až do mesta, kde si vychutnala privítanie s delovými salvami a pestrofarebnými lampiónmi na všetkých domoch. Pred oficiálnym predstavovaním jej dožičili krátky odpočinok. Mária Medicejská, celá v čiernom, s okázalými perlami a veľkým diamantovým krížom na hrudi, majestátne prijala nevestu v predsieni biskupského paláca a podľa francúzskeho zvyku ju pobozkala. Potom kráľovná matka vzala dezignovanú reine régnante za ruku a zaviedla ju k synovi, ktorý ich očakával v audienčnej sieni. Očividne nadšený pri pohľade na Annu si rozmarne sňal z hlavy klobúk, galantne sa uklonil a na privítanie ju pobozkal. Bol to vydarený začiatok.