... Dan pristúpil k príborníku a zvesil z vešiačikov dve šálky. „Dáš si kávu?“ „Nie, ďakujem.“ „Ako sa majú dievčatá?“ „Fajn. Obe dnes nocovali u Jessicy Napierovej.“ Zvnútra sa hrýzla do líc. „Prečo si sa vrátil?“ Dan nabral lyžičkou kávu a vsypal do šálky. „Predčasne mi vypršala zmluva,“ povedal a uvedomil si, že práve vyslovil Klamstvo č. 2. „Tak som si povedal, že sa vrátim a rozhliadnem sa, či by sa nenašla nejaká práca tu.“ Pohodil hlavou listu na stole. „A vyzerá to sľubne. Pozvali ma na schôdzku s nejakým chlapíkom z firmy Broughton.“ „A čo Vianoce...? Dievčatá mali ísť za tebou a Joshom do Škótska!“ „Viem. Uvažujem o tom.“ Nalial do šálky vriacu vodu, zo zásuvky vybral lyžičku a zamiešal si kávu. „Zarobil som v Seascape nejaké peniaze. Nijaká ohromujúca suma, ale veľa som neminul a tak som si povedal, že by som mohol na internete nájsť nejakú lyžovačku.“ „A Josh...?“ „Josh sa nechce zo Škótska ani pohnúť. Celkom sa tam zabýval. Nechal som mu psov, auto a je šťastný ako blcha.“ Odložil lyžičku do výlevky. Ale ty, ak chceš, môžeš ísť na lyžovačku s nami.“ Jackie pokrútila hlavou. „Vieš, že nemôžem. Rebecca organizuje dobročinnú akciu a musím byť pri tom.“ „Chápem.“ Dan si odpil z kávy. „Tak hovor, čo máš nové? Máš práve pauzu?“ Jackie sa ramenom oprela o zárubňu a pozrela naňho chladným pohľadom. „Chcem sa ťa na niečo spýtať, Dan.“ „Tak do toho!“ „Ako dlho máš pomer?“ Šálka v Danovej ruke sa zachvela a horúca káva mu vyprskla na zápästie. „Čože?“ zvolal, preložil šálku do druhej ruky a mával zápästím, aby ho ochladil. „Počul si ma dobre. Ako dlho máš pomer?“ „O čom to, dočerta, hovoríš?“ Jackie sa odlepila od zárubne, spod stola vytiahla stoličku a posadila sa. „Dan, viem, že máš pomer. Nie si dobrý klamár, ako sám vieš, a nikdy si nebol. V tvári si očervenel ako paprika a ruka sa ti roztriasla.“ Dan uprene hľadel na manželku. Viem, nie som dobrý klamár, vravel si v duchu, veď to isté som povedal i Katie. „Nemám nijaký pomer, Jackie,“ ozval sa tak pokojne, ako sa len dalo. Zlostne buchla rukou o stôl. „Ale no tak, Dan. Buďme aspoň v tomto dospelí. Prečo mi to nepriznáš do očí? Na druhej strane - potrebujem vôbec takýto dôkaz? Tvoje správanie hovorí za teba.“ Dan na ňu civel. Ako sa to, dočerta, dozvedela? Neexistoval spôsob, ako by jej to niekto mohol povedať, veď o tom okrem neho a Katie nevie nik. „Dan, najlepší spôsob, ako priznať vinu, je mlčať!“ Sťažka vzdychol. Nemôže sa umárať vysvetľovaním klamstva číslo 3, pretože to by viedlo ku klamstvu číslo 4 a potom ku klamstvu číslo 5. „Bola to iba jedna noc, Jackie.“ Poklopkala prstami po stole. „Jedna noc. No, aspoň čosi.“ Vstala a pristúpila k nemu. „Problém je však v tom, že ti neverím, ty všivák. Myslím, že to trvalo dlhšie, nie iba jednu noc.“ ...