... „Psst!“ zasyčali Vicky a Jup. V desivom tichu močarísk znelo Nickovo šepkanie takmer ako výkrik. Chlapík z kruhu ho začul a pozrel sa smerom, kde stál Klub záhad. Trojica sa vyľakane skryla za vysoký porast. „Ide sem?!“ sťažka dýchala Vicky. Srdce jej búšilo tak rýchlo a nahlas, až jej dunelo v ušiach. „Áno!“ oznámil Jupiter vydesene. Chlap sa zvrtol a kráčal rovno k nim. Mesiac mu osvetľoval tvár, v ktorej bolo badať zlosť. Ako býk pripravený na útok sklonil dolu hlavu. „Zmiznime!“ rozhodol Jupiter. „Uviazol som... moja topánka... je v bahne!“ chripel Nick zúfalo. Vicky mu ihneď prišla na pomoc a potiahla ho za nohu oboma rukami, no napriek tomu ho z blata nedostala. Muž bol od nich vzdialený už len zopár krokov. Spod bundy vytiahol drevený prút. Zdalo sa, že diváci tu nie sú veľmi vítaní. Svieca v krčmárovom lampáši začala plápolať, hoci bola chránená pred každým vánkom. V dave sa ozvalo vyľakané mrmlanie. Krčmár jachtal: „Nie, prosím, nie!“ Žena, ktorá stála v kruhu vedľa nahnevaného muža, sa k nemu zvrtla a tíško zavolala: „Erazmus, vráť sa naspäť!“ Chlap zostal stáť, ešte raz sa nahnevane pozrel smerom, kde bol Klub záhad, a vrátil sa do kruhu. Sviečka v krčmárovom lampáši začala opäť horieť pokojnejšie a krčmár pokračoval ďalej. Zostal stáť uprostred kruhu a pozrel nahor. Nick zabudol na svoju zaborenú topánku. Rovnako ako Vicky a Jup sledoval s vypleštenými očami, čo sa dialo. Z mokrej lúky začali stúpať tmavosivé oblaky hmly. Vyzerali ako potrhané vlhké kusy plachty a pohybovali sa ako obrovské sivé plamene. Krčmár ich priťahoval ako dajaký magnet. Vznášali sa k nemu čoraz bližšie, až ho celkom zahalili. Obrysy jeho postavy však boli ešte stále zreteľné. Pomaly sa začali meniť. Mocné plecia sa akoby roztápali. „Nie!“ zvolala krčmárka a zaháňala sa rukami do tváre z oblaku. „Prosím, nie!“ Aj krčmárov hrudník a nohy sa zdeformovali, boli užšie a vlnili sa v pohyboch, akoby sa telo zrazu stalo tekutým. Ale najdesivejšia bola tvár. Vicky lapala po dychu a chmatla Jupa za plece. Také niečo ešte nikdy nevideli! Krčmárka lamentovala čoraz hlasnejšie, nakoniec sa vrhla do sivej hmly a pokúšala sa svojho muža zadržať. Ale už sa ho nedokázala dotknúť. To, čo bolo z jeho tela ešte viditeľné, jej prekĺzlo pomedzi prsty, akoby to bol vzduch. ...