... Všetko bežalo podľa plánu. Raban zbadal prihrávku, ktorú som poslal Roccemu. Taká prihrávka sa jednoducho nedá stopnúť. Preto sa vrhol na Rocceho. Rocce si však loptu stiahol zo vzduchu, obišiel Rabana aj Williho a prihral Fabiánovi. Fabián ani Leon sa nepohli z miesta. Stáli tam zarazene ako ja. „Vy čaptoši!“ zvolal Raban. „To bol podraz!“ „Čoby, bolo to brutálne dobré!“ zvolal Fabián. Konečne pribehol k lopte a prihral ju Leonovi. „Tri!“ počítal nahlas. Lopta bola teraz u Leona. „Sem!“ kričal som hlasno. Hoci som bol voľný, Leon prihral Fabiánovi a ten Roccemu. Zostal som teda naďalej bez lopty, aj keď som jednostaj opakoval: „Sem!“ „Päť!“ zakričali Fabián a Leon súčasne. V tej chvíli Rocceho atakovali Willi s Rabanom. Neostal medzi nimi väčší priestor ako poštová známka. Napriek tomu nestratil duchaprítomnosť. Stúpil na loptu, prikryl si ju, pootočil sa a zakričal: „Fabián, pozor!“ Potom loptu vykopol do výšky a hlavičkou mu ju prihral. „Šesť!“ zakričal. „Félix, daj siedmu!“ Nevládal som sa pohnúť. Stál som tam s otvorenými ústami, čo ma ešte viac rozčúlilo. Nechcel a ani som nemohol pripustiť, že som sa v Roccem mýlil. Rocce nemôže byť dobrý futbalista! „Doparoma, Félix! Sprav konečne niečo!“ kričal Fabián. Zarazene som sa na neho pozrel. Potom som začal hľadal loptu, no jednoducho som ju nevedel nájsť. „Bože, si slepý?!“ vybuchol Leon. „Máš ju priamo pod nohami!“ Leon mal pravdu. Od hanby som celý očervenel. Neisto som zodvihol nohu a namieril k Leonovi. Siedma prihrávka by bola hračka – keby jej do cesty nevošiel Raban. „Jeden : nula pre stred!“ zakričal triumfujúco a Fabián s Leonom sa chytili za hlavu. „Och, Félix! Čo je s tebou?“ Pohľadom som sa snažil nájsť Williho pomoc. Mlčal, ale zároveň si ma spýtavo premeriaval. Nemohol som nič urobiť. Hanbil som sa. Namiesto Roccemu som loptu prihral Rabanovi. O to viac ma to rozčúlilo. Teraz som sa už nehneval na Rocceho, ale na seba. ...