Zdravasʼ, Mária
1 / 2
Dejiny spásy, pápež František, sa začínajú otázkou: „Adam, kde si?“(porov. Gn 3, 9). Máriin príbeh sa začína odpoveďou: „Tu som“ (porov. Lk 1, 38). Akoby mama odpovedala za nás, akoby dala všetky odpovede, ktoré sme nedali my. No jedno je isté. Keď parafrázujeme Indra Montanelliho, povieme, že sú chyby, ktoré voňajú vypratou bielizňou, a sú iné, ktoré zapáchajú kanálom. Mária je mama hriešnikov, nie skazených ľudí. Sú to dve úplne odlišné veci.
Mária nemôže byť mamou skazených, pretože skazení matku zrádzajú, zrádzajú príslušnosť k rodine, k ľudu. Hľadajú len svoj prospech, či už ekonomický, intelektuálny, politický, akýkoľvek. Ich rozhodovanie je egoistické, povedal by som satanské. Zamykajú dvere znútra. A Mária nemôže vstúpiť. Uzatvárajú sa, preto sa treba za nich modliť, aby nimi niečo zatriaslo, aby nimi niečo pohlo a presvedčilo ich, že svet sa nezačal nimi a nimi sa ani neskončí. Skazení sa uzatvárajú, nepotrebujú matku, otca, rodinu, nepotrebujú patriť k ľudu. Pestujú iba sebectvo a otcom sebectva je diabol. Mária je Matkou všetkých nás hriešnikov, od tých svätejších až po menej svätých. Ona je mama. Pamätám si, keď moja mama hovorila o svojich piatich deťoch, povedala: „Moje deti sú ako prsty na ruke, každé je iné. Ale keď sa pichnem do jedného prsta, cítim takú istú bolesť, ako keby som sa pichla do iného.“ Mária nás hriešnikov, sprevádza na našej ceste, každého s jeho hriechmi. Keď sa modlíme „pros za nás hriešnych“, ako keby sme povedali: „Som hriešnik, ale opatruj ma.“ Mária nás neustále ochraňuje.