MEFISTOFELES
Keď sa, ó, Pane, zasa blížiš k nám
s otázkou, ako u nás všetko má sa,
a že aj inak rád ma vídaš sám,
nuž tu ma vidíš, kde je táto chasa.
Prepáč, že neužívam veľké slová,
hoci sa preto mi aj smeje tento zbor;
môj pátos by ťa rozosmial vždy znova,
keby si smiať sa nezabudol skôr.
O slnku, svetoch nie som informovaný,
vidím len, jak sú ľudia umáraní.
Ten malý zemeboh je stále bez premien
a taký čudesný priam ako v prvý deň.
Trošičku lepšie žil by vari,
keby si nebol dal mu klam nebeských žiarí;
rozumom zve ich, ale má ich na to, ver,
aby bol zverskejší než každý zver.
Mne zdá sa, Vaša Milosť, ak len vám je vďaka,
jak z dlhonohých cikád voľajaká,
čo skáče, hopká, lieta si
a hneď sa piesňou v tráve ohlási.
Keby len v tráve! Nech si do nej ľahne!
On ale nosom stále trčí v bahne.

HOSPODIN
Už nemáš riecť mi druhé čosi?
Len stále chodíš na ponosy?
Na zemi večne nič ti nie je vhod?

MEFISTOFELES
Nie, Pane! Nachádzam tam vždy len plno psôt.
Priam ľúto mi je ľudí aj s ich útrapami;
už biednych mučiť ani nechce sa mi.

HOSPODIN
Znáš Fausta?

MEFISTOFELES
Doktora?

HOSPODIN
Hej, to sluha môj!

MEFISTOFELES
Ten blázon ozaj čudesne vám slúži.
Po zemskej strave ani nezatúži.
Do diaľav štve ho nekľud, nepokoj;
že blázon je, to vie snáď uhádnuť.
Najkrajšie hviezdy z neba žiada stále,
zo zeme najviac slastí sať má chuť
a ani blízkosť, ani diale
neuspokoja rozbúrenú hruď.

HOSPODIN
Ak teraz mi aj slúži zmätene,
už veľmi skoro privediem ho k jasu.
Vie sadár: Keď sa stromček zelenie,
je kvet a plod už otázkou len času.

MEFISTOFELES
Stávka, že stratíte i jeho, Pane,
ak dovolenie dáte mi
tou mojou cestou viesť ho nebadane.

HOSPODIN
No pokiaľ žije na zemi,
nič sa ti veru nezakáže.
Poblúdi človek v každom snažení.