Slzy tvojej milenky
1 / 2
Nikdy už nezistím, z ktorej bodnej rany mojej beztak doráňanej duše som začala tak neúprosne krvácať. Viem len, že zrazu sa to už nedalo zastaviť. Kým ja som vytvárala ornú pôdu pre spoločne trávené chvíle, môj manžel hľadal únik z tejto fádnej reality. Nech mi to Boh odpustí, ale bola som v prvom rade matkou. Matkou, ktorá si potrebuje svoje dieťa nakojiť, utíšiť a uspať. Matkou, ktorá nad svojim dieťaťom bdela, keď mu išli prvé zúbky a dvíhala ho zo zeme pri prvých pádoch. Matkou, ktorá sa nestihla vždy prezliecť, namaľovať a učesať tak ako americké fotomodelky 21. storočia, ktorým strážia deti babysitterky zo Slovenska za minimálnu mzdu. On bol mužom, hlavou rodiny, ktorý mohol namiesto ďalšieho zoznamovania odpratať riad, pustiť akési nostalgické slaďáky z minulosti, či rozliať nealkoholické pivo do pohárov. Záležalo mi na ňom, nikdy som ho do ničoho netlačila, ale nemohla som mu držať ruku dvadsaťštyri hodín denne, či strážiť jeho kroky, ktoré ho namiesto tepla rodinného hniezda niesli za ďalšou mladou milenkou. Neviem, či vôbec dovŕšila tá sopľa dvadsiaty rok, ale zrazu obsadila všetky moje zmysly a nabúrala sa do nášho každodenného života tým najhnusnejším spôsobom.