Michael Crichton: Ďalší

Vnútorná brána sa otvorila a Henry vošiel autom do areálu. Prešiel okolo administratívnej budovy a zamieril rovno tam, kde boli umiestnené opice. Šimpanzy boli pôvodne v budove B. Predpokladal, že tam ešte vždy sú. Otvoril vonkajšie dvere a strčil kartu do snímača vnútorných dvier. Prešiel po chodbe k monitorovacej miestnosti B. Bola plná obrazoviek ukazujúcich všetky šimpanzy na dvoch poschodiach zariadenia. Mali tam okolo osemdesiat zvierat rôzneho veku a pohlavia. Slúžiaci veterinárny asistent mal na sebe kaki uniformu. No bol tam aj Rovak, šéf zariadenia. Museli ho upozorniť, keď vchádzal prednou bránou. Rovak mal päťdesiat, oceľovosivé vlasy, vojenské držanie. Bol to však schopný vedec. „ Prekvapilo ma, že prichádzate, “ podal mu ruku. Pôsobil priateľským dojmom. „ Máte krv? “ „ Hej, “ prikývol Henry. „ Bellarmino bol celý posratý, “ skonštatoval Rovak. „ Dosiaľ sa tu neukázal, a asi vieme, prečo. “ „ Čo tým myslíte? “ spýtal sa Henry. „ Prejdime sa, “ odvetil Rovak. Henry vybral z vrecka lístok. „ Hľadám samicu F-402. “ „ Nie. Hľadáte potomka samice F-402. Tadiaľto. “ Vošli do bočnej chodby. Viedla k malému výcvikovému zariadeniu, ktoré sa zvyčajne používalo na krátkodobé experimenty. „ Držíte ho tu? “ „ Musíme. Veď uvidíte. “ Vstúpili dnu. Na prvý pohľad to pripomínalo miestnosť na hranie v škôlke, rozhádzané pestrofarebné hračky na modrom koberci. Náhodný návštevník by si nemusel všimnúť, že sú vyrobené z vysokoodolného trvanlivého plastu. Na jednej stene boli okienka na pozorovanie. Z reproduktorov znel Mozart. „ Má rád Mozarta, “ pokrčil plecami Rovak. Prešli do menšej miestnosti na boku. Cez strop prenikalo slnečné svetlo. Uprostred bola klietka s rozmermi päťkrát päť metrov. V nej sedel mladý šimpanz, veľký asi ako päťročné dieťa. Tvár mal plochejšiu, ako je zvyčajné, pokožku bledú, no zjavne to bol šimpanz. „ Ahoj, Dave, “ povedal Rovak. „ Ahoj. “ Šimpanzov hlas znel chrapľavo. Obrátil sa k Henrymu. „ Si moja mama? “ spýtal sa.