Paul Auster: Brooklynské frašky

Na prvý pohľad sme nemali takmer nič spoločné. Mali sme úplne iný pôvod (mestská katolíčka, predmestský Žid) a naše záujmy sa takmer vo všetkom rozchádzali. Joyce nemala trpezlivosť na knihy a vôbec nečítala, zatiaľ čo ja som sa vyhýbal telesnej činnosti a nehybnosť som považoval za základ dobrého života. Pre Joyce bolo cvičenie viac než len povinnosťou, bolo to potešenie a cez víkendy najradšej vstávala v nedeľu o šiestej a išla sa bicyklovať do Prospect Parku. Ešte pracovala a ja som bol na dôchodku. Bola optimistka a ja som bol cynik. Bola kedysi šťastne vydatá a moje manželstvo - ale o tom už stačilo. Takmer vôbec nesledovala správy a ja som každý deň pozorne čítal noviny. V detstve fandila Dodgers a ja som bol fanúšikom Giants. Mala rada ryby a cestoviny a ja mäso a zemiaky. A predsa - čo môže byť na ľudskom živote záhadnejšie ako toto predsa? - sme spolu vychádzali ako starí kamoši.