Nehlučne
1 / 7
Frank Schätzing: Nehlučne
"Zabíjate rád? Povedzte mi, Mirko, ste patriot, alebo len pomocník na jatkách?" "Som obchodník." "To ste mi povedali už na našom prvom stretnutí." "Tak sa ma nepýtajte dvakrát na to isté. Jana a ja vašu úlohu splníme. Mám ďaleko od toho, aby som urážal vaše ideály, ale vy nie ste rád, že ja nijaké ideály nemám?" Starec prižmúril oči. Uvoľnil sa. "Dobre povedané, Drakovič. Áno, som rád." Vždy, keď potreboval Mirkovi zdôrazniť svoje postavenie, použil jeho pravé meno. Mirka to pobavilo, ale zdalo sa mu, že starca už dráždil dosť. Hrali hru, v ktorej išlo o to, ako nestratiť vzájomný rešpekt. Mirko vedel, že starec si ho váži preto, lebo patrí k tým niekoľkým ľuďom, ktorí sa mu nepodlizujú. Okrem toho bol Mirko nenahraditeľný. Ešte nie, pomyslel si. Zájsť priďaleko by znamenalo stratiť starcovu náklonnosť. A to je zaručene smrteľný hriech. "Takže fajn," pokračoval starec. "Niečo vám vysvetlím. Dozviete sa o pozadí našej akcie a jeho dopade na vašu úlohu. Trójsky kôň sa vám otvorí. Určite vás komplexná hra našich myšlienok nadchne, ak ju dokážete sledovať do konca."