Agatha Christie: V temnom zrkadle

Policajt Palk a dôležito zalistoval v zápisníku. „Ak dovolíte, madam, chcem vám položiť pár otázok.“ Slečna Marplová sa spýtala: „V súvislosti s vraždou pani Spenlowovej?“ Palk sa nestačil čudovať. „Môžem sa spýtať, madam, odkiaľ to viete?“ „Ryba,“ odvetila slečna Marplová. Palkovi sa odpoveď zdala celkom zrozumiteľná. Veľmi správne predpokladal, že ju priniesol chlapec z obchodu s rybami spolu s večerou pre slečnu Marplovú. Stará dáma pokračovala miernym tónom: „Ležala na dlážke v obývačke, zaškrtená, pravdepodobne veľmi úzkym opaskom. Nech to bolo čokoľvek, niekto to odniesol.“ Palk sa spravodlivo rozčúlil: „Ako to, že mladý Fred všetko vie...“ Slečna Marplová mu rýchlo skočila do reči. „V plášti máte špendlík.“ Policajt prekvapene pozrel nadol. „Veď viete, čo sa hovorí: ‚Kto nájde špendlík a zdvihne ho, bude mať celý deň šťastie.‘“ „Dúfam, že sa vám to splní. Čo ste mi chceli povedať?“ Palk si odkašľal, zatváril sa dôležito a nazrel do svojich poznámok. „Mám tu výpoveď pána Arthura Spenlowa, manžela nebohej. Pán Spenlow tvrdí, že mu zhruba o pol tretej volala slečna Marplová, aby k nej prišiel o štvrť na štyri, lebo sa s ním potrebuje o niečom poradiť. Takže, madam, je to pravda?“ „Rozhodne nie,“ odvetila slečna Marplová. „Netelefonovali ste pánu Spenlowovi?“ „Ani vtedy, ani inokedy.“