Odostlané lôžko kniežaťa, obostavené trinástimi svietnikmi, vyzeralo ako katafalk. Je Ferdinand Coburský naozaj naj čudáckej ším panovníkom Európy? Mladý adjutant sa striasol. Vykročil z dverí pre služobníctvo a nadýchol sa. Skoro sa zatackal, rukami hľadal oporu, narovnal si telo v úzkej uniforme dvoranov a mráz mu objal líca, zmocnil sa mu vlasov, prešiel mu hlavou, sledoval, ako mu chlad vniká do všetkých závitov mozgu, pomedzi každý vlas. Potriasol hlavou, zvláštny pocit však neprestával. Ešte raz sa nadýchol, aby si predĺžil slasť. Februárový mráz ho objímal čoraz silnejšie. Skoro sa mu zastavilo srdce. V Sofii bola noc, ticho preťaté slabučkým vržďaním snehu pod stopou osamelého chodca na Bulvári cára Osloboditeľa. Za tepaným plotom paláca nebolo nikoho. Potom mrazivý vánok privial akési cinknutie, akoby z neznámej ľadovej jaskyne. Električka kdesi za hradbami tmavých domov hlásila svoju ostatnú cestu. Tôni zostúpil zo schodíka na štrk skrytý pod námrazou, čerstvý popol kreslil pod čižmou neznáme súhvezdia. Posýpajú chlapci, to je dobre. Mráz ešte stále pôsobil ako slasť, udieral na mladého človeka, skúšal jeho odolnosť. Tôni pocítil v sebe obrovskú silu. Vystrel sa, zaklonil, na modročiernej ploche uzrel osamelé hviezdy, jedna z nich sa badateľne chvela v mraze. Ešte stále mu chlad udieral na ústa, tľapkal ho po lícach, vyzýval na súboj. Prešiel si holou rukou tvár, som tu sám, panebože, sám sa hladkám a je mi dobre. Pod hviezdami narazil na siluetu Vitoše, hory, kde sa rodí ten nočný chlad a ostáva pod korunami jedlí aj počas dňa. Dvere za ním zavŕzgali pod mrazivým vetrom, do ticha sa ozvalo kvílenie akoby živého tvora, bojazlivo, raz či dvakrát, potom zaniklo. Veranda, sklená veranda! Ani nemusel prižmúriť oči, aby uvidel pred sebou verandu, drevo natreté na zeleno, zoschnutá tráva, opadaná farba, nad vchodom sedí naveky prikovaný orol s márne rozprestretými krídlami. Pamätáš sa? Vždy si sa bál jeho očí a pýtal si sa matky, či dravec niekedy neožíva, povedzme práve v takejto mrazivej noci. Nie synku, je mŕtvy, načisto mŕtvy. Zvieratá neožívajú, iba Boh náš, Ježiš (vlastne hovorila Jezus - ako v rodnom Poľsku) Kristus, iba ten premohol smrť.
