Špinavé, hlučné, nebezpečné - Mozartovcom sa toto mesto vôbec nepáčilo. A dvor, rovnako rušný a priemerný, nezlepšil ich prvý dojem. No ich úlohou bolo očariť nové publikum a Wolfgang sa vyobliekal do ligotavého divadelného kostýmu lemovaného striebornou čipkou a belasou podšívkou. Po odznení prvého kúsku, ktorého virtuozita ohromila mnohých skeptikov, sa jeden poslucháč nezdržal a zasiahol: "Ten chlapec je čarodejník! Viem, kto môže za jeho moc: Démon! Jeho prsteň... jeho bosoráctvo spočíva v jeho prsteni. Nech si ho dá dolu a uvidíme, či bude tak hrať!" Wolfgang si sňal šperk a pustil sa do druhej skladby, omnoho ťažšej ako predchádzajúca. Muž, čo ho osočil, ako prvý vyskočil, nadšene tlieskal a vykrikoval: "Amadeo, Amadeo! Nebol to diabol, čo oživil chlapcove prsty, ale sám Boh!"