Bastian dlho hľadel do ohňa. "Čo by si povedal," ozval sa nakoniec, "keby som ti prezradil, že o svojho Boha prišli nielen tvoji pustovníci?" "Čo tým myslíte?" "To, že po tejto krajine kedysi kolovalo viac ako šesťdesiat evanjelií, ktoré napísali dávno zabudnutí apoštoli a ktoré ľudia milovali. Do Nového zákona sa však vybrali iba štyri a cirkevní otcovia prikázali ostatné evanjeliá zničiť. Ich čítanie sa dokonca trestalo smrťou. A tak sa pýtam, čo mohlo byť v tých knihách, keď z nich mali taký strach?" Bastian nečakal na odpoveď. "Predstav si dávno stratené kresťanstvo, kresťanstvo, ktoré ctilo múdrosť všetkých posvätných textov a všetkých náboženstiev, kresťanstvo, ktoré si vážilo ženy a ktoré verilo, že Boh prebýva v každom z nás, že nie sú potrební nijakí sprostredkovatelia, nijakí kňazi, nijakí rabíni. Že Boha môžeme nachádzať sami, bez cirkvi. Toto je kresťanstvo, o ktoré sme prišli - preto ten obrovský strach." Bastian zaklonil hlavu a zahľadel sa na hviezdy. Anthony si pamätal, že mu vtedy dlho nevidel do tváre. Keď sa Bastian pohľadom znova vrátil k ohňu, pozrel na Anthonyho s takým vytržením, aké mladší muž uňho ešte nezažil. "Môžem ti dokonca predložiť písomný dôkaz."