Uhoľné prázdniny

Chlapec, žiačik, sledoval cez okno ortuť starého dreveného teplomera. Okenná tabuľa sa chvela pod náporom severáku, vietor na ňu šľahol pár kvapiek dažďa, ktoré zamrzli, hoci vnútri bolo teplo - na sporáku sa práve dováral slávnostný obed. "To nie je možné", povedal Žiačik. Myslel si, že zle vidí, teplomer bol vlhký od vody, mykalo ním, číselné stupnice a to stupne Celzia, ako aj stupne Réaumura boli takmer nečitateľné, zvetrané neustálymi zmenami počasia, ktoré sem dolietali v plnej sile, prudkosti, či už išlo o páľavu letného slnka, mrazivý vietor, alebo hustý dážď. Predsa len, piate poschodie činžiaku bolo bližšie k horám, ale aj bližšie k nebu, odkiaľ sa na nás to počasie valí, na to nemožno zabudnúť, pán Szilágyi. "Je to možné?" zhíkol znovu Žiačik. "Čo sa toľko čuduješ?" spýtal sa ho dedko v sivom vlnenom svetri a s rádiovkou na hlave, keď prefukuje, treba si hlavu zakrývať aj doma. "Je mínus desať stupňov... Asi sa pokazil teplomer," krútil hlavou Žiačik. "Hlásili, že sa ochladí," povedala mamička. "Jedzte, kým je to teplé," povedala babička, akoby doterajšiu meteorologickú debatu vôbec nevnímala. Pri sporáku bola vždy rovnaká klíma, teplo, bezvetrie, zväčša jasno, prípadne polooblačno, keď vrela voda na domáce slíže alebo unikala para z kuchty. "Prečo sa na Nový rok jedáva bravčové?" pýtal sa Žiačik. "Aby nám šťastie neutieklo," povedala mamička. "Keby sme jedli kura, tak šťastie môže uletieť," doplnila ju babka. "A keby sme mali rybu, tak odpláva." "Veď aj prasa môže utiecť," povedal logicky synček. "Akože? Prasa predsa ostane v chlieve," povedala mamička. "Aké prasa?" spýtal sa dedko, mal už svoje roky a sem-tam zabúdal. "Žiadne predsa nemáme." "Ale to len tak akože," začal vysvetľovať Žiačik, ale dedko ho prerušil hlasným cmuknutím. Pokrútil masívnym čiernym gombíkom na veľkom drevenom rádiu, z jeho útrob sa ozval hlas hlásateľa. Keby hlásatelia vydávali časopis, pán Szilágyi, musel by sa jednoznačne volať Hlas hlásateľa. Možno by to bol výborný projekt, projektík, takže momentík, iba si ho zaznamenám a vrátim sa k meritu veci. ...