„Nachádza sa presne na francúzsko-švajčiarskych hraniciach,“ vysvetľoval Blunt. „Južne od Ženevy. Tesne nad Grenoblom, vo francúzskych Alpách. Vyslovuje sa to Point Blanc.“ Vyslovil slová s francúzskym prízvukom. „Doslova to znamená „biely bod“. Ide o pozoruhodnú školu. V devätnástom storočí ju postavil akýsi blázon ako súkromný dom. A po jeho smrti sa z neho stal naozaj... blázinec. V druhej svetovej vojne sa ho zmocnili Nemci. Využívali ho na rekreáciu pre svojich vyšších dôstojníkov. Po vojne budova začala chátrať, kým ju nekúpil súčasný vlastník, pán, ktorý sa volá Grief. Doktor Hugo Grief. Je v škole direktor, žiče inými slovami riaditeľ.“ Alex otvoril brožúru a zahľadel sa na farebnú fotografiu školy Point Blanc. Blunt mal pravdu. Takú školu doteraz ešte nevidel, čosi medzi nemeckým hadom a francúzskym zámkom, rovno z rozprávky bratov Grimmovcov. Alexovi však väčmi ako budova vyrazilo dych jej okolie. Škola si hovela na úbočí hory a okolo nej nevidel nič iné, len ďalšie hory. Obrovská kopa tehál a kamenia obkolesená snehom pokrytou krajinou. Zdalo sa, že sa v nej nič nedeje, akoby ju vytrhli z nejakého starobilého mesta a náhodne sem vyhodili. Do školy neviedla cesta. Sneh zasypal skaly až po bránu. Keď sa však Alex lepšie prizrel, všimol si pristávaciu plochu pre moderné vrtuľníky, ktorá sa dvíhala nad cimburím. Odhadoval, že ide o jedinú cestu do budovy... a z nej. Otočil stránku.

Vitajte v akadémii POINT BLANC

...