V päťdesiatich ôsmich rokoch mal Jared Sloane ustálené zvyky zarytého starého mládenca. O siedmej v lete a o šiestej v zime pozhášal svetlá, pozatváral a odišiel dozadu do obytných priestorov. Osprchoval sa, oholil, obliekol si menej parádny oblek, ako si vyžadovalo jeho povolanie, potom si uvaril večeru a najedol sa. Neskôr preložil telefón do spálne na zem, kde si bol istý, že ho bude počuť, otvoril dobre priliehajúce dvere z kuchyne a pobral sa dolu stráviť večer so svojou rodinou. Starý pán Shallcross, od ktorého kúpil budovu pred dvadsiatimi rokmi, používal pivnicu iba ako sklad. Ale každý, kto bol počas veľkej hospodárskej krízy mladý a na vlastných nohách, nadobudol aké-také vedomosti z mnohých remesiel a Jared nebol výnimkou. Pílil, stĺkal a natieral, a z niekdajšej pivnice sa teraz stala veľká útulná obývačka s dvoma vysoko osadenými oblokmi, vždy zatiahnutými ťažkými závesmi. Nevedel ta zaviesť elektrinu, ale vyviedol potrubie z kuchynského sporáka do starého plynového lustra, ktorý ako väčšina nábytku, čo prefarbil a znova vyčalúnil, pochádzal zo senzačného starinárstva v okresnom meste McMinnville, kde bol stálym zákazníkom. Izba bola vždy chladná, ba v zime taká studená, že si musel obliecť zimník, ale už si na to navykol. Vždy boli tam, čakali ho. Otec sedel vo veľkom kresle a čítal Middletonské noviny. Matka plietla ponožku. Stará mať driemala na gauči — ustavične driemala; mala už skoro deväťdesiat. Brat Ben a sestra Emma sedeli na stoličkách pri stolíku a hrali whist. Ben si karty opatrne opieral o bielu košeľu u Emma o volánikové hodvábne kvietkavé šaty. ...