Za posledný mesiac prišiel do Los Angeles tretí raz a sledoval, čo robí v priebehu dňa. „Viem, kedy prichádzaš a odchádzaš," zašepkal v miestnosti pri bazéne. Bolo o minútu sedem. Ranné slnečné lúče presvitali pomedzi stromy, vodopád stekajúci do bazéna sa v nich ligotal a chvel. Uvažoval, či Alison cíti, že jej zostáva iba minúta života. Má azda nepríjemný pocit, nutkanie vynechať dnes ráno plávanie? Aj tak by jej to nepomohlo. Je neskoro. Sklené zasúvacie dvere sa otvorili a ona vyšla na terasu. Mala tridsaťosem rokov, no bola oveľa atraktívnejšia ako pred dvadsiatimi rokmi. Štíhla a opálená, v bikinách vyzerala dobre. Vlasy, teraz medovej farby, jej zjemňovali ostrú bradu. Uterák hodila na plážovú stoličku. Oslepujúci hnev, ktorý v ňom vrel, sa vystupňoval do zúrivosti, ale okamžite ho vystriedalo uspokojenie z toho, čo sa onedlho stane. Čítal rozhovor s odvážnym filmovým kaskadérom, ktorý odprisahal, že počas riskantného skoku do vody, pri ktorom mu ide o život, cíti neopísateľné vzrušenie a po ňom nutkanie zopakovať ho. V mojom prípade je to iné, pomyslel si. Mňa vzrušuje okamih tesne predtým, ako im odhalím svoju totožnosť. Viem, že zomrú, a keď ma zazrú, pochopia to aj ony. Vedia, čo im urobím. Alison vystúpila na odrazovú dosku a vystrela sa. Díval sa, ako zľahka poskočila, skúšala pružnosť dosky, potom predpažila. Odsunul dvere vo chvíli, keď sa odrazila. Želal si, aby ho zazrela počas letu. Tesne pred dotykom na hladinu. Želal si, aby si uvedomila svoju zraniteľnosť. V tom zlomku sekundy sa im stretli pohľady. Zachytil jej výraz pri ponáraní do vody. Črtala sa v ňom hrôza, uvedomovala si, že neskočil do bazéna, skôr ako sa vynorila. Pritisol si ju na hruď, smial sa, ked sa začala mykať, kopať okolo seba. Aká len bola hlúpa. Mala jednoducho prijať nevyhnutný osud. „Zomrieš," zašepkal pokojne a vyrovnane. Jej vlasy sa mu prilepili na tvár, prekážali mu. Nervózne mykol hlavou. Chcel si nerušene vychutnať, ako sa bráni. Blížil sa koniec. Túžila sa nadýchnuť, otvorila ústa a pregĺgala vodu. Pocítil posledný zúfalý pokus vymaniť sa z jeho objatia, potom bezmocný slabý záchvev, až napokon mu bezduché telo ochablo v rukách. Privinul si ju tesnejšie, želal si čítať jej posledné myšlienky. Modlila sa? Prosila Boha o záchranu? Videla svetlo, ktoré spomínali ľudia na prahu medzi životom a smrťou? Počkal tri minúty, potom ju pustil. So spokojným úsmevom sledoval, ako jej telo klesá na dno bazéna. Keď vyšiel z vody, bolo sedem päť. Obliekol si pulóver, šortky, tenisky, čiapku, založil si tmavé okuliare. Už mal vybraté miesto, kam položí nemú pripomienku svojej prítomnosti, navštívenku, ktorú si doteraz nik nevšimol. O sedem šesť sa rozbehol po tichej ulici. Ďalší ranný nadšenec zdravého životného štýlu v meste plnom podobných nadšencov. ...