Jaroslav Vlnka: Púšť, Púť cez duny, Disharmónia

Obloha je hustý záhon modrých ruží, uprostred neho v chatrči na spadnutie so strieškou z tupých tŕňov žije Boh a pletie darčekové košíky... V zovretých pästiach šteklia lienky, zároveň páchne prach, peľ a čas. Aký horký paradox! Nebeský kosec oslou kosu ostrí a čerstvé potom skláňa tieto živé kvety...