Hoci všetci lekári liečia choroby, neurochirurgovia okrem toho narábajú aj s mimoriadne horúcim želiezkom – ľudskou identitou. Každá operácia mozgu je nevyhnutne aj manipuláciou s podstatou nás samých. A každý rozhovor s pacientom, ktorého čaká operácia mozgu, musí tento fakt konfrontovať. Pochopiteľne, pre pacienta aj jeho rodinu je operácia mozgu obyčajne najtraumatickejšou udalosťou, s akou sa kedy stretli, a z tohto dôvodu má rovnaký dosah ako všetky zásadné životné udalosti. Na takýchto kritických životný ch križovatkách, otázkou nie je len jednoduché „byť či nebyť“, „žiť alebo zomrieť“, ale aj to, aký život stojí za to žiť. Vybrali by ste si schopnosť rozprávať o pár mesiacov dlhšie alebo život v nemote? A ako by ste sa rozhodli v prípade, keby išlo o vašu matku? Vymenili by ste rozšírenie mŕtveho uhlu vášho zraku za elimináciu malého rizika smrteľného výronu mozgu? Pohyblivosť vašej pravej ruky za elimináciu epileptických záchvatov? Akú mieru neurologického utrpenia by ste nechali podstúpiť svoje deti, kým by ste povedali, že lepšie bude nechať ich zomrieť? Keďže mozog je sprostredkovateľom toho, ako prežívame svet okolo nás, akýkoľvek neurochirurgický zákrok núti pacienta aj jeho rodinu, ideálne pod patronátom a vedením dobrého lekára, aby si odpovedali na nasledovnú otázku: Čo robí život dostatočne zmysluplným, aby stálo za to ho ďalej žiť?