Michael je dobrá partia. Skvele vyzerá, značkovo sa oblieka a je príjemný spoločník. Má iba jednu chybu, teda presnejšie dve: ženu a dvojročného syna. No čo už, nikto nie je dokonalý. Ona vlastne ani nie je jeho žena, nestihli sa zosobášiť, pretože najskôr bola tehotná, potom rodila a potom dojčila. Vlastne dojčí stále. Ich syn sa volá rovnako ako otec, Michael. Pravdepodobne bude dojčený, až kým nepôjde na základnú školu.

Izabela – tak sa volá jeho skoro žena – je veľmi svedomitá matka. O tom, aká je manželka, nikto nevie, Michael totiž o nej zásadne rozpráva jedine v súvislosti so synom. Ja ju tajne volám Jezabel. Táto prezývka vznikla kombináciou dvoch slov: jej krstného mena a hlavnej postavy z rozprávky O perníkovej chalúpke.

Chcem Michaela získať pre seba. Možno by ma za to viacerí odsúdili, ale on je vlastne stále slobodný. Má síce syna, ale v dnešnej dobe je bežné mať deti z predošlých vzťahov. Ja sa s deťmi veľmi neponáhľam, som mladá, mám iba dvadsať. Keď budeme spolu, aspoň ma nebude nútiť, aby som mu porodila potomka, keďže už jedného má. Veď kto by chcel rodiť?