Michal Repovský: Chlieb a láska

Bolo augustové ráno roku tisíc deväťsto štyridsaťsedem. Stanča, ktorá spala spánkom spravodlivého celú noc a jej pokoj rušili len osamelé psy - bastardy svojím brechotom, sa teraz pomaly prebúdzala ku každodennému životu. Bolo leto, a toho roku leto bolo veľmi horúce, takže deň si sotva stačil cez noc ochladiť svoju hlávku, aby sa zase oddal horúčave, ktorá vedela potrápiť tento kraj na východe republiky. Noc už dávno zbledla a ako v rozprávke sa premenila na svetlý deň, ktorý nestačili zatemniť ani mraky, čo sa nesmelo, pomaly presúvali na východ, ale slnko zakryť sa im nemohlo podariť, lebo ich bolo málo, čo nasvedčovalo, že aj tento nový deň bude úmorne horúci, tak ako bol predchádzajúci...