ZVNÚTORNENIE Poznám to bodavé rozdvojenie v srdci keď rozhodujem zostať nezostať hmla v priestore rúk dotyky čo sa ma netýkajú

Urobiť posledné veci pre môjho prvého a vedieť

je to len začiatok dlhej cesty ktorá sa z vonkajšej strany premiestni tichučko do priestoru,

ktorý si nosím všade so sebou

V NEKONEČNE

Bielo pod hlavou Si uložený na oblačnej hmle Ja v tom najhlbšom smútku poprávam každý záhyb

Usmievaš sa Už sa ťa nebojím opustiť

Si ako roztvorená dlaň Pokojný S čiarou života čo poskočila do nekonečna

Tam si ťa voľakde nájdem

Možno sa pretneme živí v neživom a zaiskríme

ako keď sme sa videli prvý raz

SPOLOČNOU RUKOU

Dnes to bol možno ten najnaliehavejší pocit mať ťa tu dotýkať sa ťa byť tebou aj mnou prelínať sa v priestore

Predtým sme boli priveľmi telesní

Až teraz keď si pochopil a splynul môžeš sa vrátiť píšu nebesá

Si stále aj v našich svetlách za oknom vo zvukoch v izbe vo svetle čo nečakane zháša

Diktuješ sa mi to moja ruka tvoje želanie

ANI SMRŤ

Myslela som že bez teba sa ani nedokážem nadýchnuť Tá olovená guľa z hrdla do duše Slová hrachy na boľavú stenu Na jazve každý deň nový steh

Ani smrť nezabije toho s kým sa rozprávame v duchu

S kým rozhodujeme

Urobil by si toto

Ochráň

Pomôž

Nedopusť