Stopa
1 / 2
1
Žlté buldozéry rozorávali zem a štrk v starej mestskej štvrti, ktorá zažila viac mŕtvol ako mnohé postmoderné vojny. Kay Scarpettová spomalí, takmer zastaví prenajaté vozidlo. Otrasená demolačnými prácami pred sebou, mĺkvo hľadí na stroje horčicovej farby, ako drvia jej minulosť. "Niekto mi to mal povedať," pošepne. Jej pôvodný plán na to sivé decembrové ráno bol úplne nevinný. Túžila sa len trošku ponoriť do nostalgie a previezť sa okolo svojho bývalého pracoviska. Netušila, že budovu práve rúcajú. Niekto jej to mal povedať. Bolo by milé i zdvorilé spomenúť to, aspoň prehodiť: Aha, len tak mimochodom, tú budovu, kde si pracovala, keď si bola mladá a plná nádejí, a snov, a verila si na lásku, nuž, tú starú budovu, čo ti tak chýba a ktorú si si obľúbila, práve rúcajú. Buldozér sa pohybuje trhavým pohybom, radlicu má zdvihnutú ako na útok a jeho hlučný motor jej pripadá ako výstraha, varovanie o nebezpečenstve. Mala som počúvať svoj hlas, pomyslí si Kay, keď pozerá na popraskaný, preliačený betón. Prednej stene budovy chýba polovica. Keď ju požiadali, aby prišla do Richmondu, mala venovať viac pozornosti svojim citom. "Mám tu jeden prípad a dúfam, že by ste mi s ním mohli pomôcť," vysvetľoval doktor Joel Marcus, súčasný hlavný súdny lekár Virgínie, muž, ktorý nastúpil na jej miesto. Zavolal jej včera poobede a ona ignorovala svoje pocity. "Samozrejme, doktor Marcus," odpovedala, keď so slúchadlom chodila po kuchyni v svojom dome na Floride. "Čo pre vás môžem urobiť?" "Štrnásťročné dievča našli mŕtve v posteli. Stalo sa to pred dvoma týždňami na poludnie. Bola chorá na chrípku." Kay sa mala doktora Marcusa opýtať, prečo jej volá. Prečo práve jej? Lenže nevenovala pozornosť svojim pocitom. "Bola už doma zo školy?" informovala sa namiesto toho. "Áno." ...