Otvoril dvere, za chrbtom sa mu zablyslo a v zaskelnej verande blesk odhalil pokrovec, prútený stolík a stoličky, police s knihami a obrazy. Miestnosť sa opäť ponorila do tmy. Vkročil do miestnosti, keď sa obloha opäť s puknutím otvorila a ožiarila ju ako maják. Doprostred pokrovca vykročila Eva so zbraňou v ruke. Bola bosá, oblečená len v župane. Pištoľ bola deväťmilimetrová a očividne s ňou vedela narábať. Eva zakričala: „Pakuj sa, lebo strelím!" Vietor zabuchol dvere a Arkadij si na okamih myslel, že skutočne vystrelila. Voľnou rukou si pritiahla župan. „To som ja, "ozval sa Arkadij. „Viem, kto si." Vo chvíli, keď nastala tma, pristúpil k nej, odhrnul jej golier župana a pobozkal ju na tú istú jemnú jazvu, ktorú videl predtým. Pritisla mu hlaveň pištole k hlave vo chvíli, keď jej rozprestrel župan. Prsia mala studené ako mramor. Počul šťuknúť kohútik. Rozriasli sa mu nohy. Eva mu pritisla pažbu pištole k sluche a objala ho.