„Andrés, povedz, kedy to roztočíš,“ zafučal Ind spomedzi hustých čiernych fúzov. Andrés sa naňho usmial s plnými ústami a nalial si dvojitý drink. Vedľa nás sa ako lasička prešmykla tenká mulatka, polovičky zadku sa jej trepotali ako dve kávové zrnká v mlynčeku. „Mon chéri,“ zasmial sa Andrés.

„Čo je to Prvosienková liga?“ opýtal som sa Bena. „Á, takže si bol na večeri u nejakého toryovského trapka,“ zdvihol sa z postele „Organizácia založená po smrti Benjamina Disraeliho a pomenovaná po jeho obľúbenom kvete, jej cieľom je presadzovať konzervatívne posraté toryovské hodnoty,“ zarecitoval a otvoril skriňu. „Je najvyšší čas, aby si spoznal aj nejakú normálnu nearistokratickú zábavu.“ „Sally nepretiahnem, s tým nepočítaj.“

„Správne,“ pritakal mu Andrej, „keby sa, napríklad, Nemecko zbombardovalo už v roku 1939, mohla sa Európa vyhnúť druhej svetovej vojne.“ Starší z bratrancov si nezúčastnene škrabal nechty. Vyvolával vo mne neurčitú neistotu, akú cítime pri známych tvárach z obrazovky, ktoré v dennom svetle a v nekamerových uhloch a vzdialenostiach zrazu vyzerajú nedokonalo. Mladý sa viditeľne upokojil. „Potrebujeme sa zbaviť politikov so zlým charakterom,“ zatiahol zmierlivo. „Charaktery sa stávajú zlými, keď nestačia na situáciu,“ povedal mu Andrej.