Z nášho kraja

Keď si starý Gašpar uchlipol, bol ako vymenený. Dostal výrečnosť a mal, musel mať vo všetkom pravdu. Teraz bolo už každému jasné, kto je pánom v dome. Dal sa i do spevu a Jurovi zanôtil od srdca kokavskú: „Dobrým chlapcom to osoží – letovisko na zimu. Ale to len takovému, čo má dobrú gazdinú.“ A opakoval a podskakoval pred ním. I Jurovi bola pieseň po srsti, začalo i jeho podvihovať. Napokon Gašpar zvesil gajdy z klina a schytil sa taký tanec, že aj chalupa podskakovala, keď Juro začal po svojsky odzemok. Konečne sa pridala k nemu aj Anka, a keď boli v najlepšom, rozleteli sa dvere a z nich ktosi mrzko zahriakol. Juro preskočil aj vatru a zrazu s kýmsi srdito zametal chalupu od kúta do kúta Gašpar i ostatní domáci po mentieke rátali, že Juro zvíja daktorého z drábov a stŕpli strachom. Potom ho prešibol von cez prah chyže, postavil na nohy a začal mu klásť otázky: „Čo tu chceš? Kto ťa volal? Vrav, pes!“ Ale ten ani necekol, len sa rúcal, rúcal na zem. „Stoj a vrav, dušu ti!“ a potriasol ním chlapsky. Ale darmo, ten len kľuckal hlavou vše na jednu, zase na druhú stranu, ako s ním metal a chrčal, lebo Juro ho riadne schmátil za dýchače. „Nevravíš, nevravíš...? Tak počuj: Ak slova prezradíš, čo sa ti tu prihodilo, alebo ak by si strestal týchto ľudí, dostanem ťa do hrsti, keď by si aj pod zemou bol, a potom ti beda, beda, lotor. Rozumieš, rozumieš?“ a triasol ním. „Je-je-je-zus, Má-má-má-ria, Jo-jo-jo-zef, ne-ne-nepoviem, netrescem!“ vyjachtal akosi konečne. Ešte raz mu Juro prihrozil, potom ho pekne rúče vyhodil na dvor. Keď sa vrátil do chyže, všetkých šesť očí sa doň zvedavo oprelo, čo bude? Ale aj im niečo stiahlo hrdlá a nie a nie vydať slovka. Konečne Gašpar vyjachtal: „Vieš, že to bol panský dráb?“ „Viem, nebol. A čo po tom, kto bol?“ Nechcel prezradiť, že bol akýsi pánko zahalený v drábskej mentieke, aby ich ešte viac nepoplašil. Dlho trvalo, kým sa ako-tak uspokojili, potom išli spať, lebo do zábavy okrem Jura nemal už nikto chuti. Druhého dňa posliedil Gašpar všetky kúty, čo chcel zistiť, ktorý z drábov nie je na nohách. Na veľké svoje uspokojenie zistil, že je každý hore a odľahlo mu. Len išpán bol veľmi zle, hovoril každý. Felčiara, vraj, už za tmy zháňali a ešte vždy bol pri ňom, ale to starého Gašpara nezaujímalo, nech!