Grófka Dracula

Tento príbeh nemá obdobu v dejinách zločinu. Sexuálny maniak a sériový vrah, o ktorom bude reč nie je muž, ale žena - Alžbeta Báthoryová! Je hádam jediná zo zločinných žien, ktorá holdovala vyslovene mužskej perverzite. Sme u nej svedkami údesného spojenia dvoch faktorov: neodolateľných vražedných chúťok a takmer neobmedzenej osobnej moci, ktorá človeka stavia nad zákon. Výbušný náboj bez rozbušky nie je nebezpečný a rozbuška bez náboja vylúdi iba neškodnú iskru, no keď sa tieto dve zložky navzájom dotknú, nastane výbuch a to je zrod najväčšej krvilačnice všetkých čias!

Transylvánia (Sedmohradsko) nie je veľmi pohostinný kraj. Tento región v Južných Karpatoch, hornatý a zalesnený, šľahaný vetrami a s ľadovými zimami je dnes súčasťou Rumunska. V 16. storočí v týchto horách odtrhnutých od akejkoľvek civilizácie nebol stredovek, ale skoro pravek. Okolo zriedkavých hradov stáli úbohé chatrče sedliakov obkolesené hustými lesmi so svorkami vlkov, medveďov a s rozprávkovými bytosťami, ktoré sa zrodili v ľudskej fantázii: s prízrakmi, diablami a upírmi. Tu v transylvánskych hmlách a v zavýjaní mrazivého vetra vznikla legenda o grófovi Draculovi. Lenže konkrétna osoba, ktorú Dracula inšpiroval, ho v krutosti a hrôzostrašnosti oveľa prekonala...

Keď sa Alžbeta Báthoryová v roku 1560 narodila v transylvánskom hrade, zdalo sa, že nad jej kolískou sa skláňali dve sudičky - jedna dobrá a jedna zlá. Dobrá sudička ju obdarila mocou. Báthoryovci boli významný rod nielen v Transylvánii, ale aj v celej strednej Európe. Alžbetini strýkovia sú poľský kráľ, transylvánske knieža a uhorský palatín. Báthoryovci nikomu nemuseli skladať účty, iba cisárovi Maximiliánovi Rakúskemu. ...