Ján Johanides: Hmla na našej trpezlivosti

Odkedy som zistila, že hlavnou Cyrilovou nebezpečnou vášňou sú deti, preceňovanie detí, odkedy som sa musela dívať na zúrivosť jeho netere, keď rozšliapala kvákajúcu žabu, som si čoraz väčšmi uvedomovala, že Cyril hl'adí aj na mňa (ale aj na iné ženy, o ktoré len zavadil svojím pohľadom) iba ako na matriošky, v ktorých sa skrývajú ďalšie matriošky, budúce rodičky jeho silného mužstva. Si šťavnatá žena, povedal a vtedy jeho trápna lichôtka vyslovená neprirodzeným hlasom herca v dabingu pôsobila na mňa ako zabehnutý kúsok nepožutého jablka v hrdle, keď si človek musí pomôcť troma prstami. Zostala som stáť taká: zhrozená a zablatená a moja sklonená hlava, môj sklonený pohl'ad sa díval na čisté hodinky. Uvedomovala som si, že v lese trvá minúta dlhšie ako v meste. V tom okamihu som sa po prvý raz rozhodla, že budem spisovatel'kou. Nie, asi už nie som schopná vydať sa za Cyrila a vari už asi nikdy za nijakého muža. Ale je to vskutku pravda? Veď ho milujem.